270. Synoda zdôraznila, že svet práce je prostredím, v ktorom mladí „zakusujú rôzne formy vylúčenia a vysunutia na okraj. Prvou a najzávažnejšou je nezamestnanosť mladých, ktorá v niektorých krajinách dosahuje nadmernú úroveň. Okrem toho, že sa tým stávajú chudobnými, nedostatok práce odrezáva mladých od schopnosti snívať a dúfať a zbavuje ich možnosti prispievať k rozvoju spoločnosti. V mnohých krajinách táto situácia závisí od skutočnosti, že niektoré vrstvy mladej populácie nemajú primerané profesionálne schopnosti, a to aj pre nedostatok vzdelávacieho a formačného systému. Často neistota ohľadom zamestnania, ktorá postihuje mladých, zodpovedá ekonomickým záujmom, ktoré využívajú prácu“.151

271. Jestvuje jedna veľmi chúlostivá otázka, ktorú politika musí brať do úvahy ako prioritnú problematiku zvlášť dnes, keď rýchlosť technologického rozvoja spolu s posadnutosťou redukovať náklady na prácu môžu veľmi rýchlo viesť k nahradeniu nespočetných pracovných miest strojovým zariadením. Ide o základnú otázku spoločnosti, pretože práca nie je pre mladého človeka len činnosťou na zabezpečenie príjmu. Je vyjadrením ľudskej dôstojnosti, cestou dozrievania a zaradenia sa do spoločnosti; je trvalým stimulom rásť v zodpovednosti a tvorivosti; je ochranou proti tendencii individualizmu a pohodlnosti a je aj oslavou Boha cez rozvoj vlastných schopností.

272. Nie vždy má mladý človek možnosť rozhodnúť sa, čomu bude venovať svoje úsilie, pri akých úlohách vydá svoju energiu a schopnosť inovovať. Pretože ďaleko od prianí a veľmi ďaleko od schopnosti rozlišovať, čo má u človeka dozrievať, sú tvrdé hranice reality. Je pravda, že bez práce nemôžeš žiť a niekedy musíš prijať, čo nájdeš, ale nikdy sa nezriekni svojich snov, nikdy definitívne nepochovaj svoje povolanie, nikdy sa nevzdávaj. Vždy naďalej hľadaj aspoň čiastočne alebo nedokonale, ako žiť to, čo vo svojom rozlišovaní spoznáš ako autentické povolanie.

273. Keď objavíme, že nás Boh k niečomu volá, že sme pre to stvorení – môže to byť ošetrovateľstvo, stolárstvo, komunikácie, inžinierstvo, vyučovanie, umenie alebo akákoľvek iná práca –, potom budeme schopní nechať v sebe vyklíčiť to najlepšie – obetu, veľkodušnosť a oddanosť. Treba si uvedomovať, že nerobíme preto, aby sme robili, ale že to všetko má svoj význam ako odpoveď na povolanie, ktoré sa ozýva v najväčšej hĺbke nášho bytia, aby sme niečo dali iným; znamená to, že tieto aktivity poskytujú srdcu zvláštnu skúsenosť plnosti. Toto hovorí aj stará biblická Kniha Kazateľ: „A tak som videl, že pre človeka niet lepšieho, ako radovať sa zo svojich diel“ (3, 22).

Povolania a špeciálne zasvätenie

274. Ak vychádzame z presvedčenia, že Duch Svätý naďalej vzbudzuje povolania ku kňazstvu a rehoľnému životu, môžeme v Pánovom mene „znova spustiť siete“ v plnej dôvere. Môžeme – a máme – mať odvahu povedať každému mladému človeku, aby sa pýtal na možnosť ísť touto cestou.

275. Niekedy som dal tento návrh mladým, ktorí mi odpovedali takmer posmešným tónom: „Nie, ja naozaj nepôjdem tým smerom.“ No o niekoľko rokov boli v seminári. Pán nemôže nedodržať prísľub, že nenechá Cirkev bez pastierov, bez ktorých by nemohla žiť ani plniť svoje poslanie. Ak niektorí kňazi nevydávajú dobré svedectvo, preto ešte Pán neprestane povolávať. Naopak, urobí tak dvojnásobne, pretože sa neprestáva starať o svoju milovanú Cirkev.

276. Pri rozlišovaní povolania sa nemá vylúčiť možnosť zasvätiť sa Bohu v kňazstve, v rehoľnom živote alebo v iných formách zasväteného života. Prečo to vylučovať? Buď si istý, že ak spoznáš Božie volanie a budeš ho nasledovať, bude to niečo, čo dá tvojmu životu plnosť.

277. Ježiš kráča uprostred nás ako kedysi v Galilei. Prechádza našimi ulicami, pokojne sa zastavuje a pozerá sa nám do očí. Jeho volanie je príťažlivé, očarujúce. Dnes však v dôsledku stresu a rýchleho tempa sveta chýba priestor na vnútorné ticho, v ktorom možno vnímať Ježišov pohľad a počuť jeho volanie. Medzitým dostaneš mnoho pekne zabalených ponúk, ktoré sa budú zdať krásne a vzrušujúce, ale po čase ťa nechajú prázdneho, unaveného a osamoteného. Nedovoľ, aby sa ti to stalo, pretože víchor tohto sveta ťa strhne a pobežíš dopredu bez zmyslu, bez smerovania, bez jasných cieľov, a tak sa premárni veľa tvojich námah. Vyhľadávaj skôr miesta, kde je pokoj a ticho, ktoré ti umožnia uvažovať, modliť sa, jasnejšie sa pozerať na svet, ktorý ťa obklopuje, a potom budeš môcť spolu s Ježišom spoznať, aké je tvoje povolanie na tejto zemi.