40. Na synode sa konštatovalo, že „značný počet mladých z rôznych dôvodov nežiada od Cirkvi nič, pretože ju nepovažuje za dôležitú pre svoju existenciu. Niektorí však výslovne žiadajú, aby ich nechala na pokoji, pretože jej prítomnosť pociťujú ako otravnú, ba dráždivú. Táto požiadavka často nevzniká z nekritického či impulzívneho pohŕdania, ale má svoje korene vo vážnych a pochopiteľných dôvodoch: sú to sexuálne a ekonomické škandály; nepripravenosť vysvätených služobníkov, ktorí nedokážu správne zachytiť senzibilitu mladých; slabá starostlivosť v príprave homílií a vysvetľovaní Božieho slova; poverovanie mladých v rámci kresťanskej komunity pasívnymi úlohami; ťažkosť Cirkvi pri zdôvodňovaní svojich náukových a etických postojov vzhľadom na súčasnú spoločnosť“.15
41. Aj keď mnohí mladí sú spokojní, keď vidia Cirkev, ktorá s pokorou prejavuje istotu o svojich daroch a je aj schopná legitímnej bratskej kritiky, iní mladí chcú mať Cirkev, ktorá by viac počúvala a neustále by neodsudzovala svet. Nechcú, aby bola Cirkev mlčanlivá a bojazlivá, ale ani to, aby viedla vojnu kvôli dvom alebo trom témam, ktoré ju znepokojujú. Aby bola v očiach mladých hodnoverná, niekedy musí mať pokoru počúvať, objaviť v tom, čo druhí hovoria, svetlo, ktoré jej môže pomôcť lepšie spoznať evanjelium. Cirkev, ktorá sa bráni, ktorá zabúda na pokoru, ktorá prestane počúvať a nenechá sa vtiahnuť do diskusie, stráca mladosť a mení sa na múzeum. Ako môže takto pojať sny mladých? Ak vlastní pravdu evanjelia, to ešte neznamená, že ho dokonale pochopila; skôr musí stále rásť v chápaní tohto nevyčerpateľného pokladu.16
42. Napríklad Cirkev príliš úzkostlivá a viazaná na štruktúry môže byť trvalo kritická vzhľadom na všetko, čo sa hovorí na obranu práv žien, a neustále poukazovať na riziká a možné omyly pri takýchto nárokoch. A naopak, živá Cirkev môže reagovať tak, že venuje pozornosť oprávneným nárokom žien, ktoré požadujú väčšiu spravodlivosť a rovnosť. Živá Cirkev si môže pripomenúť históriu a uznať dlhý proces autoritárstva zo strany mužov, podrobovanie, rôzne formy zotročovania, zneužívania a násilia spôsobené mužskou nadradenosťou. S týmto pohľadom bude schopná vziať za svoje tieto právne nároky a s presvedčením prispeje k väčšej vzájomnosti medzi mužmi a ženami, hoci nebude súhlasiť so všetkým, čo navrhujú niektoré feministické skupiny. V tejto línii chcela synoda obnoviť úlohu Cirkvi zameranú „proti každej diskriminácii a násiliu na základe pohlavia“.17
Takáto je reakcia Cirkvi, ktorá sa udržuje mladá a vďaka senzibilite mladých si nechá klásť otázky a prijíma podnety.
43. V srdci Cirkvi žiari Mária. Je veľkým vzorom pre mladú Cirkev, ktorá chce nasledovať Krista so sviežosťou a poddajnosťou. Keď bola mladá, prijala anjelovo zvestovanie a nebála sa klásť otázky (porov. Lk 1, 34). Mala však ochotnú dušu a povedala: „Hľa, služobnica Pána“ (Lk 1, 38).
44. „Vždy na nás zapôsobí sila tohto ,áno‘ Márie, ktorá bola mladá, sila slov ,nech sa mi stane‘, ktoré povedala anjelovi. Toto nebolo pasívne a rezignované prijatie. Bolo to niečo iné, ako povedať ,áno‘ a potom si pomyslieť: ,Dobre, skúsime to a uvidíme, čo sa stane.‘ Mária nepoznala výraz ,uvidíme, čo sa stane‘. Bola odhodlaná, pochopila, o čo išlo, a povedala ,áno‘ bez výhovoriek. Jej ,áno‘ bolo niečo viac, niečo odlišné. Bolo to ,áno‘ toho, kto sa chce zaangažovať a riskovať, kto chce dať v stávku všetko bez ďalšej záruky istoty poznania, že bude nositeľkou prísľubu. A pýtam sa každého z vás: cítite sa byť nositeľmi prísľubu? Aký prísľub nosím v srdci, ktorý mám uplatniť? Mária mala nepochybne ťažké poslanie, ale ťažkosti neboli dôvodom povedať ,nie‘. Je isté, že mala komplikácie, ale neboli to komplikácie, ktoré sa prejavia vtedy, keď nás paralyzuje zbabelosť, lebo nemáme všetko popredu jasné alebo zabezpečené. Mária si nekúpila životnú poistku! Mária vstúpila do hry, a preto je silná, preto je influencer, je Božia influencerka! Jej ,áno‘ a túžba slúžiť boli silnejšie ako pochybnosti a ťažkosti.“18
45. Bez toho, aby unikala alebo podliehala preludom, „dokázala sprevádzať svojho Syna v bolesti, [...] podopierať ho pohľadom a ochraňovať ho srdcom. Bolesti, ktorými trpela, ju však nezlomili. Bola silná žena svojho ,áno‘, ktorá podopiera a sprevádza, ochraňuje a objíma. Je veľkou strážkyňou nádeje. [...] Od nej sa učíme povedať ,áno‘ s húževnatou vytrvalosťou a tvorivosťou tých, čo nestrácajú hlavu a znova začínajú“.19
46. Mária bola dievča s veľkou dušou, ktoré jasalo od radosti (porov. Lk 1, 47), dievča s očami prežiarenými Duchom Svätým, ktoré s vierou kontemplovalo život a všetko si zachovávalo v srdci (porov. Lk 2, 19. 51). Nezostala pasívna, bola hotová vydať sa na cestu, keď sa dozvedela, že jej sesternica ju potrebuje; už nemyslela na svoje plány, ale „ponáhľala sa“ (Lk 1, 39) cez hornatý kraj.
47. A keď bolo treba chrániť dieťa, vidíme ju ísť s Jozefom do vzdialenej krajiny (porov. Mt 2, 13 – 14). Preto zostáva aj uprostred učeníkov zhromaždených na modlitbách v očakávaní Ducha Svätého (porov. Sk 1, 14). A tak sa aj vďaka jej prítomnosti zrodila mladá Cirkev s jej apoštolmi, ktorí vyšli do sveta, aby dali vznik novému svetu (porov. Sk 2, 4 – 11).
48. Toto dievča je dnes Matkou, ktorá bdie nad svojimi deťmi, nad nami, ktorí kráčame životom často unavení, núdzni, ale s túžbou, aby svetlo nádeje nevyhaslo. Toto je to, čo chceme: aby svetlo nádeje nevyhaslo. Naša Matka hľadí na putujúci ľud, ľud mladých, ktorý miluje, ktorý ju hľadá v stíšení srdca napriek tomu, že popri ceste je veľa hluku, rozhovorov, rozptýlení. Ale pred očami Matky je miesto len pre ticho plné nádeje. A tak Mária znova osvecuje našu mladosť.
49. Srdce Cirkvi je plné aj mladých svätých, ktorí dali život za Krista, mnohí z nich až po mučeníctvo. Sú vzácnym obrazom mladého Krista, ktorých žiarivé svedectvo nás podnecuje, aby sme sa prebudili z ospalosti. Synoda zdôraznila, že „mnohí mladí svätí umožnili, aby črty mladosti zažiarili v celej svojej kráse a aby sa vo svojej dobe stali pravými prorokmi zmeny. Ich príklad ukazuje, čoho sú schopní mladí, keď sa otvoria stretnutiu s Kristom“.20