60. Blahoslavený Pier Giorgio Frassati, ktorý zomrel v roku 1925, „bol mladík vyznačujúci sa strhujúcou radosťou, ktorou premáhal v živote aj mnohé ťažkosti“.22 Hovoril, že chce odplácať Ježišovu lásku, ktorú prijímal v Eucharistii, tým, že navštevoval chudobných a pomáhal im.

61. Blahoslavený Marcel Callo bol mladý Francúz, ktorý zomrel v roku 1945. V Rakúsku ho uväznili v koncentračnom tábore, kde uprostred ťažkých prác posilňoval vo viere svojich spoločníkov zajatcov.

62. Mladá blahoslavená Chiara Badanová, ktorá zomrela v roku 1990, „skúsila, ako môže láska premeniť bolesť [...]. Kľúčom jej pokoja a radosti bola úplná dôvera v Pána a prijatie choroby ako tajomného prejavu jeho vôle pre dobro jej samej a všetkých ostatných“.23

63. Nech všetci títo, spolu s mnohými mladými, ktorí často v tichu a anonymite prežívali do hĺbky evanjelium, orodujú za Cirkev, aby bola plná radostných, odvážnych mladých ľudí, zaangažovaných za to, aby obdarili svet novými svedectvami svätosti.

Tretia kapitola
VY STE BOŽIE „TERAZ“

64. Po tomto pohľade na Božie slovo sa nemôžeme obmedziť na tvrdenie, že mladí sú budúcnosťou sveta: mladí sú prítomnosťou, obohacujú ju svojím prispením. Mladý človek už nie je dieťaťom; nachádza sa v životnom období, keď začína preberať rozličné zodpovednosti, spolu s dospelými sa podieľa na rozvoji rodiny, spoločnosti, Cirkvi. No časy sa menia, a to nás vedie k otázke: akí sú dnešní mladí, čo sa deje s mladými v súčasnosti?

Z pozitívneho hľadiska

65. Synoda uznala, že veriaci v Cirkvi nemajú vždy Ježišov postoj. Namiesto toho, aby mladých pozorne počúvali, „niekedy u nich prevažuje tendencia dávať vopred vyhotovené odpovede a pripravené recepty, čím neumožňujú, aby otázky mladých vyšli na povrch v ich novosti a aby veriaci z nich mohli pochopiť, k čomu ich mladí vyzývajú“.24 Keď však Cirkev zanechá strnulé schémy a otvorí sa ochotnému a pozornému počúvaniu mladých, táto empatia ju obohatí, pretože „umožní mladým ponúknuť komunite svoj prínos, pomôže jej získať citlivosť na nové veci a zvážiť nové otázky“.25

66. Dnes sme my dospelí vystavení pokušeniu vyhotovovať zoznam katastrof a chýb mladých dnešnej doby. Niekto nám možno zatlieska, pretože vyzeráme ako experti na určovanie negatívnych aspektov a nebezpečenstiev. Ale aký bude výsledok tohto postoja? Čoraz väčšia vzdialenosť, menšia blízkosť, menej vzájomnej pomoci.

67. Pozorný pohľad toho, kto je povolaný byť otcom, pastierom a sprievodcom mladých, spočíva v tom, že dokáže objaviť plamienok, ktorý ešte horí; trstinu, o ktorej sa zdá, že sa už-už zlomí, ale nie je ešte zlomená (porov. Iz 42, 3). Je to schopnosť objaviť priechody, kde iní vidia len múry; spoznať možnosti, kde iní vidia iba nebezpečenstvá. Takýto je pohľad Boha Otca, schopný zhodnotiť a živiť zárodky dobra zasiate do sŕdc mladých. Srdce každého mladého človeka treba preto považovať za „svätú zem“, za nositeľa zárodkov Božieho života, pred ktorým si máme „vyzuť obuv“, aby sme sa mohli priblížiť a skúmať tajomstvo.

Rôznosť svetov mládeže

68. Mohli by sme sa pokúsiť opísať charakteristické črty dnešných mladých, ale najprv by som chcel zhrnúť pozorovanie synodálnych otcov: „Už samotné zloženie synody poukázalo na prítomnosť a prínos rôznych regiónov sveta; vyjadrilo krásu skutočnosti, že sme univerzálnou Cirkvou. No aj v kontexte rastúcej globalizácie synodálni otcovia žiadali, aby sa v tejto súvislosti zdôraznili mnohé rozdiely medzi kontextami a kultúrami aj vnútri tej istej krajiny. Pluralita svetov mládeže je taká veľká, že v niektorých krajinách je tendencia používať termín ,mládež‘ v množnom čísle. Okrem toho veková vrstva, ktorú brala do úvahy táto synoda (16 – 29 rokov), nepredstavuje homogénny celok, ale pozostáva zo skupín, ktoré žijú v osobitných situáciách.“26

69. Aj z demografického hľadiska je v niektorých krajinách veľa mladých, zatiaľ čo iné majú mieru pôrodnosti veľmi nízku. „Ďalší rozdiel vyplýva z dejín. Odlišná situácia je v krajinách a na kontinentoch so starou kresťanskou tradíciou: ich kultúra je nositeľkou pamäti, ktorá by nemala zaniknúť. Potom sú tu krajiny a kontinenty poznačené inými náboženskými tradíciami, v ktorých je kresťanstvo menšinové a niekedy len nedávneho dáta. Na iných územiach sú kresťanské komunity a mladí, ktorí sú ich súčasťou, objektom prenasledovania.“27 Okrem toho treba rozlišovať medzi mladými, „ktorí majú prístup k rastúcemu množstvu príležitostí, aké im ponúka globalizácia, a tými, ktorí žijú na okraji spoločnosti alebo vo vidieckom svete a trpia dôsledkami foriem vylučovania a vyraďovania“.28