40. S potešením možno konštatovať, že počas IV. generálneho zhromaždenia synody a v nasledujúcich rokoch sa Cirkev veľmi podieľala na tejto starostlivosti: ako katechizovať deti a mladých. Daj Pane, aby táto pozornosť trvala vo svedomí Cirkvi veľmi dlho! V tomto zmysle bola synoda veľmi cenná pre celú Cirkev, keď sa čo najpresnejšie usilovala vystihnúť zložitú tvárnosť dnešnej mládeže, keď poukázala na to, že táto mládež používa reč, do ktorej je potrebné trpezlivo, múdro a bez ujmy pretlmočiť Ježišovo posolstvo bez toho, že by sa zradilo; keď dokázala, že napriek dojmom táto mládež prechováva, aj keď často nejasným spôsobom – viac než pohotovosť a otvorenosť – opravdivú túžbu poznať toho „Ježiša, zvaného Kristom“89; keď konečne odhalila, že dielo katechézy, ak sa chce konať presne a vážne, je dnes oveľa náročnejšie a namáhavejšie ako predtým pre najrozličnejšie prekážky a ťažkosti, ktoré sa pred ním vynárajú, ale aj potešiteľnejšie ako predtým pre hlboké odpovede, ktoré dostáva od detí a mladých. Ide o poklad, o ktorý sa Cirkev môže opierať v budúcich rokoch.
Niektoré kategórie mladých, ktorým je adresovaná katechéza, si vzhľadom na osobitné podmienky vyžadujú osobitnú pozornosť.
41. Predovšetkým ide o deti a mladých fyzicky a mentálne postihnutých. Majú právo poznať „tajomstvo viery“ ako ostatní vrstovníci. Veľké ťažkosti, ktoré musia prekonávať, ešte zväčšujú zásluhy ich úsilia a úsilia ich vychovávateľov. Možno s potešením konštatovať, že niektoré katolícke organizácie, ktoré sa venujú mladým postihnutým, chceli priniesť na synodu obnovenú túžbu lepšie čeliť tomuto dôležitému problému. V takej priekopníckej práci si zasluhujú živé povzbudenie.
42. Moja myšlienka potom zalieta k deťom a mladým, vždy početnejším, ktorí sa narodili v nekresťanskej alebo nepraktizujúcej rodine a túžia poznať kresťanskú vieru. Treba im zabezpečiť primeranú katechézu, aby mohli rásť vo viere a postupne podľa nej žiť aj pri nedostatočnej opore, ba azda aj napriek prekážkam, s ktorými sa stretávajú vo svojom prostredí.
43. Keď pokračujem v sérii adresátov katechézy, musím zdôrazniť jednu z naliehavých starostí synodálnych otcov, ktorú dôrazne nastolili skúsenosti získavané po celom svete: ide o ústredný problém katechézy – o katechézu dospelých. To je hlavná forma katechézy, lebo sa obracia na osoby, ktoré majú najväčšiu zodpovednosť a potrebné predpoklady žiť kresťanské posolstvo v úplne rozvinutej forme.90
Kresťanská komunita by nemohla konať permanentnú katechézu bez priamej a vyskúšanej účasti dospelých, či už sú predmetom alebo podmetom katechetickej činnosti. Svet, kde majú mladí žiť a svedčiť o svojej viere, ktorú chce katechéza prehĺbiť a upevniť, riadia dospelí; teda ich viera by sa mala neustále objasňovať, zveľaďovať, oživovať alebo obnovovať, aby prenikla pozemské skutočnosti, za ktoré sú zodpovední. Preto katechéza, aby bola účinná, musí byť trvalá. Bola by skutočne márna, keby sa zastavila na prahu dospelého veku, pretože nie je menej potrebná pre dospelých, aj keď v inej forme.
44. Medzi dospelými, ktorí potrebujú katechézu, obraciame našu pastorálnu a misionársku starostlivosť na tých, čo sa narodili a boli vychovaní v ešte nepokresťančených krajinách a nemohli si prehĺbiť kresťanské učenie, ktoré im životné okolnosti jedného dňa sprostredkovali; upierame sa na tých, čo mali v detstve katechézu zodpovedajúcu ich veku, ale potom sa od každej náboženskej praxe vzdialili a v dospelom veku sú vybavení skôr detskými náboženskými vedomosťami; upierame sa na tých, čo trpia v dôsledku urýchlenej, ale zle podanej alebo nesprávne asimilovanej katechézy; upierame sa na tých, čo sa narodili v kresťanskej krajine, ba v spoločensky kresťanskom prostredí, ale nikdy neboli vychovávaní vo svojej viere a hoci dospelí, sú ako praví katechumeni.
45. Dospelí v akomkoľvek veku, ako aj osoby staršie – ktorí si zasluhujú osobitnú pozornosť so zreteľom na ich skúsenosti a problémy – sú takisto adresátmi katechézy ako deti, dospievajúci a mladí. Okrem toho je potrebné hovoriť o emigrantoch, o osobách modernou evolúciou vysotených na perifériu spoločnosti, o osobách, ktoré bývajú na predmestiach veľkomiest, často bez kostolov, bez potrebných priestorov a vhodných štruktúr… Ako nevyjadriť v ich prospech želanie, aby pribúdali akcie na ich kresťanskú formáciu pomocou vhodných prostriedkov (audiovizuálne systémy, brožúry, stretnutia, konferencie), aby si tak čím viac dospelých mohlo či už nahradiť nedostatočnú alebo nesprávnu katechézu, alebo na vyššej úrovni harmonicky doplniť tú, ktorú dostali v detstve, prípadne sa aj obohatiť na tomto poli tak, aby mohli vážnejšie pomáhať iným.
Takisto je dôležité, aby katechéza detí a mládeže, katechéza nepretržitá, katechéza dospelých neboli od seba izolované, bez komunikácie medzi sebou. Ešte dôležitejšie je, aby neboli medzi nimi medzery. Naopak, treba napomáhať ich dokonalú spojitosť: dospelí majú v katechéze veľa čo ponúknuť deťom, no aj od mladých môžu dospelí veľa dostať, aby rástli v kresťanskom živote.
Je potrebné znovu opakovať: nikto v Cirkvi Ježiša Krista by sa nemal cítiť oslobodený od katechizovania. To sa vzťahuje aj na mladých seminaristov, mladých rehoľníkov, ako aj na všetkých, ktorí sú povolaní do služby pastierov a katechétov; splnia ju tým lepšie, čím pokornejšie sa dajú do školy Cirkvi, veľkej katechétky a súčasne veľkej katechizovanej.
46. Od ústneho vyučovania apoštolov a listov kolujúcich medzi cirkvami až po najmodernejšie prostriedky katechéza nikdy neprestala vyhľadávať najvhodnejšie cesty a pomôcky, aby napĺňala svoje poslanie s aktívnou účasťou komunít a pod vedením svojich pastierov. Toto úsilie musí pokračovať.
Moje myšlienky sa samovoľne obracajú na veľké možnosti, ktoré poskytujú spoločenské a skupinové oznamovacie prostriedky: televízia, rozhlas, tlač, platne, magnetofónové pásky a celý rad audiovizuálnych pomôcok. To, čo sa už doteraz splnilo na tomto poli, nás napĺňa najväčšími nádejami. Skúsenosť poukazuje napríklad na veľký ohlas, aký vyvolali rozhlasové alebo televízne kurzy, ktoré spájajú kvalifikované estetické vyjadrenie s prísnou vernosťou Učiteľskému úradu Cirkvi. Cirkev má dnes veľa príležitostí rokovať o týchto problémoch – ako sú napríklad dni spoločenských oznamovacích prostriedkov – takže tu nie je potrebné sa o nich rozširovať, aj keď sú veľmi dôležité.
47. Myslím na rozličné veľmi dôležité momenty, pri ktorých má katechéza už pripravenú pôdu, napríklad diecézne, krajové a národné púte, ktoré sú veľmi úspešné, ak sú zacielené na starostlivo zvolenú tému, počnúc životom Krista, Panny Márie a svätých; tradičné mnohokrát príliš ľahko zanedbané misie, ktoré sú nenahraditeľné pre pravidelnú obnovu a oživenie kresťanského života; práve tie je potrebné znova obnoviť a v nich pokračovať; biblické krúžky, ktoré musia predchádzať exegézu, aby pomohli žiť podľa Božieho slova; schôdzky základných cirkevných spoločenstiev v takej miere, ako to zodpovedá kritériám uvedeným v apoštolskej exhortácii Evangelii Nuntiandi91. Spomeniem ešte mládežnícke krúžky, ktoré sa v niektorých krajinách činia pod rozličnými menami a formami – (ale vždy s tým istým cieľom: viesť k poznaniu Ježiša Krista a k životu podľa evanjelia) – a rozmnožujú sa a prekvitajú ako v nádejnej a sľubnej jari pre Cirkev: skupiny Katolíckej akcie, skupiny charity, modlitebné skupiny, bratstvá kresťanského rozjímania atď. Tieto skupiny vzbudzujú veľké nádeje pre Cirkev zajtrajška. Ale v Ježišovom mene zaprisahávam mladých členov týchto skupín, ich zodpovedných vedúcich, kňazov, ktorí im zasväcujú to najlepšie zo svojej služby: za nijakú cenu nedovoľte, aby týmto skupinám, ako azda najvhodnejším na stretávania, bohatým na vzácne hodnoty priateľstva a mladíckej súdržnosti, radosti a entuziazmu, uvažovania o udalostiach a veciach, chýbalo vážne štúdium kresťanskej náuky. Vystavili by sa tým nebezpečenstvu (ktoré sa, žiaľ, už viackrát pocítilo), že sklamú svojich členov a samu Cirkev. katechetické úsilie vynaložené na týchto a mnohých iných miestach sa bude o to radostnejšie prijímať a tým väčšie ovocie prinesie, čím viac sa bude pridŕžať toho, čo vyplýva z jeho vlastnej podstaty. Keď toto úsilie do nich vhodným spôsobom vnikne, uskutoční rôznorodé želania, rozmnoží kontakty, stretnutia, ktoré umožnia rozvinúť celé bohatstvo jeho obsahu trojakým spôsobom: slovo, pamäť a svedectvo – náuka, slávenie a angažovanie sa v živote – a to všetko zdôraznilo Posolstvo synody pre Boží ľud.92
48. Toto upozornenie skôr platí pre katechézu, ktorá sa koná v liturgickom rámci a najmä v eucharistických stretnutiach: keď rešpektuje osobitnú povahu a vlastný rytmus tohto rámca, homília prehlbuje vieru, ktorú katechéza nastolila a vedie ju k prirodzenému zavŕšeniu; súčasne pobáda Pánových učeníkov, aby každý deň pokračovali po svojej duchovnej ceste v pravde, poklone a vzdávaní vďaky.
V tomto zmysle možno povedať, že katechetická pedagogika má svoj pôvod a zavŕšenie v eucharistii v úplnom okruhu liturgického roka. Kázne, sústredené na biblické texty, majú teda umožniť veriacim zoznámiť sa so všetkými tajomstvami viery a s normami kresťanského života. Homílii treba venovať veľkú pozornosť: nesmie byť pridlhá, ani veľmi krátka. Vždy starostlivo pripravená, obsažná a primeraná a zverená ordinovaným služobníkom. Takáto homília musí mať miesto nielen pri každom slávení eucharistie v nedeľu a cez sviatky, ale aj pri vysluhovaní krstov, sviatostí pokánia, manželstva a pohrebov. To je jedna z výhod liturgickej obnovy.
49. V tomto komplexe ciest a prostriedkov – každá činnosť Cirkvi má katechetický rozmer – katechetické diela vôbec nestratili svoj podstatný význam, ba nadobúdajú novú dôležitosť. Jeden z dôležitých aspektov obnovy katechézy dnes spočíva v revízii a šírení katechetických kníh, ako sa to deje skoro všade v Cirkvi. Vyšlo mnoho a veľmi úspešných diel, ktoré predstavujú skutočné bohatstvo pre službu katechetickej výchovy. No rovnako úprimne a pokorne treba uznať, že tento rozkvet a bohatstvo priniesli úvahy a publikácie pochybnej hodnoty, škodlivé pre mladých a pre život Cirkvi. Dosť často tu i tam v úsilí nájsť lepší výraz alebo pre novinky, ktoré sa týkajú pedagogických metód, niektoré katechetické diela dezorientujú mladých, ba aj dospelých, či už pre vedomé alebo nevedomé zamlčanie podstatných prvkov viery a Cirkvi, alebo tým, že príliš zdôrazňovali určité témy na úkor iných a napokon najmä pre globálny a povrchný pohľad, ktorý sa nezhoduje s učením Učiteľského úradu Cirkvi.
Nestačí teda iba zvyšovať počet katechetických publikácií. Aby zodpovedali svojmu cieľu, je potrebné dodržať niektoré podmienky:
– aby boli vecne späté s konkrétnym životom generácie, na ktorú sa obracajú, aby dobre poznali jej nepokoje a problémy, jej zápasy a nádeje;
– aby sa usilovali nájsť zrozumiteľný jazyk pre túto generáciu;
– aby rozhodne hlásali celé posolstvo Krista a jeho Cirkvi, aby z neho nič nezanedbali alebo neskresľovali, ale aby ho predstavovali podľa smerníc a štruktúr, ktorú zdôrazňujú podstatu vecí;
– aby sa usilovali povzbudiť tých, ktorým majú slúžiť a umožňovať im väčšmi poznať Kristove tajomstvá pre skutočné osobné obrátenie a život stále viac sa zhodujúci s Božou vôľou.