70. A napokon je potrebné povzbudiť združenia, hnutia a skupiny veriacich, čo konajú pobožnosti, priamy apoštolát, charitatívnu činnosť a sociálne služby, aby sa usilovali o kresťanskú prítomnosť v daných reálnych potrebách. Všetci ľahšie dosiahnu svoje špecifické ciele a lepšie poslúžia Cirkvi, ak vo svojich vnútorných organizáciách a pracovných metódach dokážu dať dôležité miesto vážnemu formovaniu svojich členov. V tomto zmysle má každé združenie veriacich v Cirkvi z vlastnej definície povinnosť byť vychovávateľom vo viere.
Tak sa jasnejšie javí úloha laikov v dnešnej katechéze vždy pod pastorálnym vedením svojich biskupov, ako to na viacerých miestach zdôraznili aj „Návrhy“, ktoré sformulovala synoda.
71. Táto spolupráca laikov, za ktorú ďakujeme Pánovi, je súčasne výzvou k našej zodpovednosti pastierov. Veď týchto laických katechétov treba skutočne starostlivo pripraviť na to, čo – aj keď nie je formálne ustanovenou službou – je predsa veľmi dôležitou funkciou v Cirkvi. Nuž a takáto príprava nás vedie k tomu, aby sme organizovali strediská a ustanovizne, ktorým budú biskupi neustále venovať pozornosť. Na tomto poli je diecézna, interdiecézna, ba aj celonárodná spolupráca plodná a užitočná. A práve tu sa môže najúčinnejšie preukázať hmotná pomoc zámožnejších cirkví voči ich chudobnejším sestrám: čo lepšie môže jedna cirkev poskytnúť inej cirkvi než jej pomôcť, aby rástla sama od seba ako Cirkev!
Všetkým tým, čo veľkodušne pracujú v službe evanjelia a ktorým som vyjadril svoje úprimné povzbudenie, chcem pripomenúť odkaz, ktorý bol taký drahý môjmu ctihodnému predchodcovi Pavlovi VI.: „Keďže sme hlásateľmi evanjelia, máme byť ako ľudia zrelej viery, ktorí sa vedia spolu zísť, hoci aj medzi nimi nechýba nejaké napätie, a to práve preto, že spoločne úprimne a nezištne hľadajú pravdu. Áno: osud evanjelizácie je tesne spätý so svedectvom, ktoré vydáva Cirkev o jednote. Z toho vyplýva dôležitosť a vážnosť našej zodpovednosti, ale aj našej útechy.“121
72. Na konci tejto apoštolskej exhortácie sa moje srdce obracia k Tomu, ktorý je hlavným inšpirátorom každého katechetického diela a tých, ktorí sa mu venujú: K Duchu Otca a Syna, k Duchu Svätému.
Keď Kristus opisuje poslanie, ktoré bude mať Duch Svätý v Cirkvi, používa tieto významné slová: „(On) vás naučí všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal.“122
A dodáva: „Keď príde… Duch pravdy, uvedie vás do plnej pravdy…, zvestuje vám, čo má prísť.“123
Teda Duch je prisľúbený Cirkvi a každému veriacemu ako vnútorný Učiteľ, ktorý v tajomnom tichu svedomia a srdca pomáha pochopiť, čo sme už počuli, ale sme si nevedeli vysvetliť. V tejto súvislosti svätý Augustín povedal: „Duch Svätý vyučuje v miere, v akej je človek schopný pochopiť duchovné veci. Zapaľuje v jeho srdci tým živšiu túžbu poznať, čím viac človek napreduje v láske, pomocou ktorej miluje veci, čo už pozná a túži poznať tie, ktoré ešte nepozná.“124
Okrem toho poslaním Ducha Svätého je pretvoriť učeníkov na Kristových svedkov: „On o mne vydá svedectvo, ale aj vy vydávate svedectvo.“125
Ale to nie je všetko. Podľa svätého Pavla, ktorý syntetizuje, zhŕňa v tomto bode teológiu obsiahnutú v celom Novom zákone, je hlavné a všetko „byť kresťanom“, celý život kresťanov, nový život Božích synov a dcér, ktorý je životom podľa Ducha.126
Iba Duch nám dovoľuje povedať Bohu: „Abba, Otče!“127
Bez Ducha nemôžeme povedať: „Ježiš je Pán.“128
Od Ducha pochádzajú všetky charizmy, ktoré budujú Cirkev, spoločenstvo kresťanov.129
A v tomto zmysle Pavol zveruje každému učeníkovi odkaz: „Buďte naplnení Duchom.“130
Svätý Augustín veľmi jasne hovorí: „Skutočnosť, že veríme a konáme, nám patrí na základe našej slobodnej voľby a našej vôle, a predsa jedno i druhé nám prichádza od Ducha viery a lásky.“131
Katechéza, ktorá je vzrastom vo viere a dozrievaním kresťanského života do plnosti, je dielom Ducha Svätého, dielom, ktoré jedine on môže vzbudiť a udržiavať v Cirkvi. Toto konštatovanie, ktoré vyplýva z čítania citovaných textov, ako aj početných statí z Nového zákona, privádza nás k dvom záverom.
Predovšetkým je jasné, že Cirkev pri plnení svojho poslania konať katechézu – ako napokon každý kresťan, ktorý sa za takéto poslanie angažuje v Cirkvi a v mene Cirkvi – musí si naplno uvedomovať, že koná ako živý a učenlivý nástroj Ducha Svätého. Učiaca Cirkev a každý katechéta musí neustále vzývať tohto Ducha, byť s ním duchovne spojený, usilovať sa poznať jeho pravé vnuknutia.
Potom je potrebné, aby vrúcna túžba lepšie chápať pôsobenie Ducha Svätého a celkom sa mu odovzdať, oddávať – veď práve dnes prežívame v Cirkvi akési osobitné obdobie Ducha Svätého, ako to zdôrazňoval môj predchodca Pavol VI. vo svojej apoštolskej exhortácii Evangelii Nuntiandi132
– vyvolala zvýšenie katechetickej horlivosti. Veď „obnova v Duchu“ bude opravdivá a prinesie pravé ovocie nie podľa počtu mimoriadnych chariziem v Cirkvi, ale skôr podľa počtu veriacich, ktorých povedie po cestách každodenného života k pokornému, trpezlivému, vytrvalému úsiliu lepšie poznať Kristovo tajomstvo a ohlasovať ho vlastným životom.
Tu vzývam na katechizujúcu Cirkev Ducha, vychádzajúceho z Otca i Syna a vrúcne ho prosím, aby v nej obnovil katechetický dynamizmus.
73. Nech nám toto všetko vyprosí svätodušná Panna Mária svojím orodovaním! Pre jedinečné povolanie videla svojho Syna Ježiša ako „sa vzmáhal v múdrosti, veku a v obľube“.133
Na jej kolenách a potom, keď ju počúval počas skrytého života v Nazarete, tento Jednorodený Syn Otca, plný milosti a pravdy, bol ňou formovaný v ľudskom poznaní Písem a dejín Božieho plánu so svojím ľudom, v stálej poklone Otcovi.134
Na druhej strane bola jeho prvou učeníčkou: prvá časovo, lebo už keď ho našla v chráme, dostala od svojho dospievajúceho Syna naučenie a vysvetlenie, ktoré si zachovávala vo svojom srdci135
a prvá predovšetkým preto, že nikdy nikoho „sám Boh neučil“136
tak hlboko. Matka a učeníčka súčasne, hovorieval o nej svätý Augustín a odvážne dodával, že pre ňu bolo dôležitejšie byť učeníčkou, ako matkou.137
Iste nie bez dôvodu sa v aule synody o Márii povedalo, že je „žijúcim katechizmom“, „matkou a vzorom katechétov“.
Nech teda prítomnosť Ducha Svätého, vďaka Máriiným modlitbám, udelí Cirkvi nikdy nevídaný rozmach v katechetickom diele, ktoré patrí k jej podstate! Tak v tomto čase milosti účinne splní neodcudziteľné a univerzálne poslanie, ktoré jej dal jej Učiteľ: „Choďte teda, učte všetky národy.“138