18,1V treťom roku kraľovania kráľa Baltazára zjavilo sa mne, Danielovi, videnie po tom, ktoré sa mi zjavilo na začiatku.
22Mal som videnie a vo videní som bol v pevnosti Súzy, ktorá je v provincii Elam. Vo videní som videl, že som pri rieke Ulai.
33 n.Keď som zdvihol oči, videl som barana stáť pri rieke, mal dva rohy; rohy boli vysoké, jeden však bol vyšší ako druhý, ten vyšší vyrástol neskôr.
4Díval som sa, ako baran klal proti západu, proti severu a proti juhu, neobstálo pred ním nijaké zviera a nik ich nevyslobodil z jeho moci; robil, ako sa mu páčilo, a mohutnel.
55-7Ako som to pozoroval, hľa, cap prichádzal od západu nad celým povrchom zeme, ale zeme sa nedotýkal. Cap mal nápadný roh medzi očami.
6I priblížil sa k dvojrohému baranovi, ktorého som videl stáť pri rieke, a bežal k nemu v návale svojej sily.
7Videl som ho, ako došiel k baranovi, rozzúril sa naň, preklal barana a dolámal mu oba rohy, a baran nemal sily sprotiviť sa mu. Zhodil ho teda na zem, pošliapal ho a nebolo toho, kto by bol barana vyslobodil z jeho moci.
88Cap však veľmi vzrástol, a keď zmohutnel, veľký roh sa zlomil a miesto neho vyrástli štyri značné na štyri vetry neba.
99Potom z jedného z nich vyrástol jeden malý roh a nadmieru zmohutnel proti juhu, proti východu a proti nádhere.
1010-12I narástol až po nebeské vojsko, zhodil na zem z vojska, z hviezd a pošliapal ich.
11Narástol až po Knieža vojska, odňal mu ustavičnú obetu a zvrhol miesto jeho svätyne.
12Hriešnym spôsobom (?) postavil vojsko proti ustavičnej obete a zvrhol pravdu na zem; urobil to a darilo sa mu.
1313Tu som počul hovoriť svätého. Ktorýsi svätý totiž vravel komusi, kto sa pýtal: „Dokedy bude videnie o ustavičnej obete a o hriechu, ktorý pošliapaním zničí svätyňu a vojsko?“
1414Odpovedal mu: „Do dvetisíctristo večerov – rán, potom sa oslobodí svätyňa.“
15Keď som potom ja, Daniel, mal videnie, usiloval som sa porozumieť. Vtom zastal predo mnou ktosi, vyzeral ako muž.
1616I počul som nad Ulaiom ľudský hlas, volal a hovoril: „Gabriel, vysvetli tamtomu videnie!“
1717Nato prišiel k miestu, kde som stál, a ako prichádzal, naľakal som sa a padol som na tvár. On mi však vravel: „Rozumej, syn človeka, lebo videnie sa vzťahuje na konečný čas.“
18A kým so mnou hovoril, omdlený som ležal tvárou na zemi. Potom sa ma dotkol, postavil ma na moje miesto
19a vravel: „Hľa, ja ti oznámim, čo sa stane na konci hnevu, lebo sa vzťahuje na konečný čas.
2020 n.Dvojrohý baran, ktorého si videl, sú králi: médsky a perzský.
21Cap je grécky kráľ a veľký roh, ktorý bol medzi očami, to je prvý kráľ.
22A že sa zlomil a miesto neho vyrástli štyri: štyri kráľovstvá povstanú z národa, nie však v jeho sile.
2323Na konci ich kraľovania, keď hriešnici doplnia mieru, povstane kráľ s bezočivou tvárou, ktorý sa vyzná v úkladoch.
24Vzrastie jeho moc, nie však z vlastnej sily, neuveriteľne bude pustošiť, bude sa mu dariť a urobí to: bude ničiť mocnárov i svätý ľud.
25Pre jeho rozum budú mať úspech úklady v jeho ruke; vo svojom srdci sa bude vyvyšovať, bezstarostne bude nivočiť mnohých, povstane proti kniežaťu kniežat, bude však zlomený bez (prispenia) ruky.
2626Videnie o večeroch a ránach, o ktorom je reč, je pravda. A ty uzavri videnie, lebo sa vzťahuje na mnohé dni.“
27Ja, Daniel, som však omdlieval a dni som chorľavel. Keď som vstal, konal som službu kráľovi a bol som rozrušený pre videnie, ale nebolo, kto by ho bol vyložil.