Víťazstvo nad bášanským kráľom Ogom. – 13,1-10Potom sme sa obrátili a tiahli sme smerom k Bášanu. Ale Og, kráľ Bášanu, vytiahol so všetkým svojím ľudom do boja proti nám pri Edrei. 2Tu mi Pán povedal: »Neboj sa ho, veď ti ho dávam do ruky, aj všetok jeho ľud a jeho krajinu. Urobíš s ním tak, ako si urobil s amorejským kráľom Sehonom, ktorý sídlil v Hesebone.« 3A Pán, náš Boh, dal do našich rúk aj bášanského kráľa Oga a všetok jeho ľud a my sme ich bili, až mu nik neostal. 4V tom čase sme zaujali všetky jeho miesta; nebolo mesta, ktoré by sme mu neboli odňali: šesťdesiat miest, celý kraj Argobu, panstvo Oga, kráľa Bášanu. 5Všetky tieto mestá boli opevnené vysokými múrmi, bránami a závorami, okrem miest Ferezejcov vo veľkom počte. 6A vyhubili sme ich tak, ako sme urobili Sehonovi, kráľovi Hesebonu; rozšírili sme kliatbu záhuby na každé mesto, na mužov, ženy i deti. 7Ale všetok dobytok a korisť z miest sme si vzali. 8Takto sme v tom čase odňali dvom amorejským kráľom za Jordánom územie od koryta Arnonu až po vrch Hermon 9– Sidončania volajú vrch Hermon Sirjon, Amorejčania však Senir –, 10všetky mestá roviny, celý Galaád a celý Bášan až po Selku a Edrei, mestá, ktoré patrili pod panstvo Oga v Bášane. 1111Len Og, kráľ Bášanu, ostal z pokolenia Refaimcov; jeho posteľ, lôžko zo železa, ktoré ešte jestvuje v Rabate Amonitov, bola deväť lakťov dlhá a štyri lakte široká, podľa miery obyčajných lakťov.

Rozdelenie Zajordánska. – 12Túto krajinu sme v tom čase zaujali od Aroeru, ktorý je na brehu rieky Arnon. Polovicu Galaádskej vysočiny s jej mestami som dal Rubenovmu a Gadovmu kmeňu. 13Ostatok Galaádu a celý Bášan, panstvo Oga, som dal polovici Manassesovho kmeňa – celý kraj Argob. Celý Bášan sa volá krajinou Refaim. 1414-15Manassesov syn Jair sa zmocnil celého kraja Argobu až po územie Gesurcov a Maáchovcov a podľa svojho mena pomenoval Bášan Havot-Jair, až po dnešné časy. 15Machirovi som dal Galaád. 16Aj Rubenovi a Gadovi som dal (časť) z Galaádu až po rieku Arnon – stred riečišťa je hranicou – a až po údolie Jaboka na hraniciach Amončanov, 1717ďalej Arabu s Jordánom ako hranicou, od Kineret až po more v Arabe, po Soľné more na úpätí Fasgy smerom na východ. 1818-21V tom čase som vám prikázal: »Pán, váš Boh, vám dáva túto krajinu do vlastníctva. Ozbrojení však pôjdete so svojimi bratmi, synmi Izraela, všetci silní mužovia, 19len vaše ženy, vaše deti a váš dobytok – viem, že máte mnoho dobytka – zostanú vo svojich mestách, ktoré som vám dal, 20kým Pán nedá vašim bratom pevné bydlisko, ako je vaše, a pokým aj oni nebudú vlastniť krajinu, ktorú im chce dať Pán, váš Boh, na druhej strane Jordána; potom sa vráti každý na svoj majetok, ktorý som vám dal.«

21Vtedy som rozkázal aj Jozuemu: »Videl si na vlastné oči, čo Pán, váš Boh, urobil obom týmto kráľom. To isté urobí všetkým kráľovstvám, do ktorých tiahneš. 22Nemáš sa čo báť pred nimi, lebo Pán, váš Boh, bude bojovať za vás.«

Mojžiš je vylúčený z prisľúbenej zeme. – 2323-29V tom čase som takto prosil Pána: 24»Pane, Bože, začal si svojmu služobníkovi ukazovať svoju veľkosť a svoju ruku presilnú – veď kde je ešte na nebi alebo na zemi Boh, ktorý by robil skutky a divy ako ty! 25(Daj) mi tiež prejsť a uvidím tú krásnu krajinu za Jordánom, tú krásnu výšinu a Libanon!« 26Ale Pán sa na mňa rozhneval pre vás a nevyslyšal ma. Pán mi povedal: »Dosť už, viac mi nehovor o tejto veci! 27Vystúp na hrebeň Fasgy a zdvihni oči na západ a na sever, na juh a na východ a pozri sa vlastnými očami, lebo ty tento Jordán neprekročíš. 28Jozuemu však daj príkaz a povzbuď ho a posilni, lebo on bude viesť tento ľud a rozdelí mu krajinu, ktorú uvidíš!« 29Tak sme ostali v údolí naproti Fogoru.