Výstraha pred sebapreceňovaním. –
1Počuj, Izrael! Zakrátko prejdeš Jordán, aby si si podrobil národy, ktoré sú väčšie a mocnejšie ako ty: (aby si dobyl) veľké mestá, opevnené až do neba,
29,2aj mocný, urastený ľud Enakitov, ktorých poznáš a o ktorých si počul: »Kto môže obstáť pred Enakitmi?«
3Preto dnes vedz, že Pán pôjde pred tebou ako spaľujúci oheň, on ich porazí, on ich pred tebou poníži a ty ich vyženieš a zničíš, ako ti prisľúbil Pán.
4Keď ich však Pán, tvoj Boh, vyženie, nehovor si v srdci: »Keďže som bol spravodlivý, Pán ma priviedol sem, aby som ovládol túto krajinu,« lebo tieto národy boli zničené pre svoju bezbožnosť.
5Nie pre svoju spravodlivosť a pre priamosť svojho srdca prichádzaš, aby si prevzal do vlastníctva ich krajinu; ale preto, že tieto národy sú bezbožné, Pán, tvoj Boh, ich vyženie pred tebou a tiež preto, aby sa splnilo, čo Pán prisahal tvojim otcom Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi.
66Buď si teda vedomý toho: nie preto, že si bol spravodlivý, dáva ti Pán, tvoj Boh, do vlastníctva túto krásnu krajinu, lebo ty si ľud nepoddajnej šije.
Spomienka na zlaté teľa. –
77Pamätaj a nezabúdaj na to, ako si rozhneval Pána, svojho Boha, na púšti; odo dňa, keď ste vyšli z egyptskej krajiny, až kým ste neprišli sem, priečili ste sa Pánovi.
8Aj na Horebe ste rozhnevali Pána a on vás nahnevaný chcel vyhubiť;
99vtedy, keď som ja vystúpil na vrch, aby som prevzal dve kamenné tabule, tabule zmluvy, ktorú s vami Pán uzavrel, a keď som štyridsať dní a štyridsať nocí ostal na vrchu bez toho, žeby som bol jedol chlieb a pil vodu.
1010Pán mi dal dve kamenné tabule popísané Božím prstom a na nich boli všetky slová, ktoré vám Pán povedal v deň zhromaždenia z ohňa na vrchu.
11Po štyridsiatich dňoch a štyridsiatich nociach mi Pán dal dve kamenné tabule, tabule zmluvy,
1212a povedal mi: »Vstaň, zostúp rýchlo dolu, lebo tvoj ľud, čo si vyviedol z Egypta, zle robí! Veľmi rýchlo opustili cestu, ktorú som im určil, a urobili si liatu modlu!«
13A Pán mi ešte povedal: »Videl som tento ľud a pozri, je to ľud nepoddajnej šije!
14Nechaj ma, ja ich vyničím a vytriem ich mená spod neba, teba však urobím veľkým národom, mocnejším, ako je tento.«
15Obrátil som sa a zostúpil som z vrchu, zatiaľ čo vrch blčal ohňom, a dve tabule som mal v rukách.
1616A tu som videl, že ste zhrešili proti Pánovi, svojmu Bohu: urobili ste si liate teľa, rýchlo ste opustili cestu, ktorú vám vyznačil Pán.
17I schytil som dve tabule, odhodil som ich z rúk a roztrieskal som ich pred vašimi očami.
18Potom som sa vrhol pred Pána ako predtým, štyridsať dní a štyridsať nocí bez toho, že by som bol jedol chlieb a pil vodu, za všetky vaše hriechy, ktoré ste popáchali, keď ste robili, čo je ohavné v Pánových očiach, a keď ste ho hnevali.
1919Zľakol som sa hnevu a zlosti, ktorou Pán voči vám zahorel tak, že vás chcel vyhubiť; ale Pán ma vypočul aj tento raz.
20Aj na Árona sa Pán rozhneval a tiež ho chcel zahubiť, ale prosil som vtedy aj za Árona.
2121A vašu ohavnosť, ktorú ste urobili, teľa som zobral, spálil, roztrieskal som ho na kúsky tak, že ostal len prach a ten prach som hodil do potoka, čo steká z vrchu.
2222Aj v Tabere a v Masse a v Kibrot-Hatave ste vydráždili Pána do hnevu.
239,23A keď vás Pán od Kadešbarny poslal so slovami: »Vystúpte a zaujmite krajinu, ktorú som vám dal,« protivili ste sa rozkazu Pána, svojho Boha, neverili ste mu a nepočúvali ste ho.
24Boli ste vždy odbojní, čo vás poznám!
2525-29Aj vtedy som sa vrhol pred Pána a štyridsať dní a štyridsať nocí som tam ležal, lebo Pán sa vyhrážal, že vás zahubí;
26ale ja som prosil Pána a vravel som: »Pane, môj Pane, nevyhub svoj ľud a svoje vlastníctvo, ktoré si svojou mocou vyslobodil a ktoré si silnou rukou vyviedol z Egypta.
27Pamätaj na svojho služobníka Abraháma, Izáka a Jakuba! Nepozeraj na zaťatosť tohto ľudu, na ich bezbožnosť a ich hriech!
28Nech nevravia v krajine, z ktorej si ich vyviedol: ‚Pán ich nemohol voviesť do krajiny, ktorú im prisľúbil, a nenávidel ich, preto ich vyviedol na púšť, aby ich usmrtil.‘
29Veď oni sú tvoj ľud a tvoje vlastníctvo, ktoré si vyviedol svojou mohutnou silou a vystretým ramenom!«