50. Milí seminaristi, tak ako trstina nemôže rásť bez vody (porov. Jób 8, 11), tak ani vy nemôžete byť skutočnými budovateľmi spoločenstva a pravými svedkami viery bez toho, žeby ste boli zakorenení v Ježišovi Kristovi, bez ustavičného obracania sa k jeho slovu, bez lásky k jeho Cirkvi a bez nezištnej lásky k blížnemu. Aj dnes ste povolaní žiť a budovať spoločenstvo ako odvážne žiarivé svedectvo. Posilňovanie viery Božieho ľudu bude závisieť aj od kvality vášho svedectva. Pozývam vás, aby ste sa berúc do úvahy vaše budúce poslanie ešte viac otvorili kultúrnej rozmanitosti vašich cirkví, napríklad učením sa cudzích jazykov a spoznávaním iných kultúr. Buďte tiež otvorení pre cirkevnú a ekumenickú rôznorodosť, ako aj pre medzináboženský dialóg. Pozorné čítanie môjho listu seminaristom vám v tom môže byť veľmi osožné.46

Bohu zasvätený život

51. Mníšstvo vo svojich rozličných formách vzniklo na Blízkom východe a stálo pri zrode niektorých tamojších cirkví.47 Mnísi a mníšky, venujúci svoj život modlitbe, posväcujúc hodiny dňa a noci a prinášajúc vo svojich modlitbách starosti a potreby Cirkvi a ľudstva, nech sú pre všetkých ustavičným pripomenutím dôležitosti modlitby v živote Cirkvi a v živote každého jedného veriaceho. Kláštory môžu byť tiež miestom, kde budú veriaci vovedení do modlitby.

52. Bohu zasvätený život – či už kontemplatívny alebo v službe apoštolátu – je prehĺbením krstného zasvätenia. Rehoľníci sa totiž usilujú o radikálnejšie nasledovanie Krista rehoľnými sľubmi podľa evanjeliových rád poslušnosti, čistoty a chudoby.48 Bezvýhradné darovanie seba samého Pánovi a ich nezištná láska k všetkým ľuďom sú svedectvom o Bohu a skutočnými znakmi jeho lásky voči svetu. Prežívajúc to ako vzácny dar Ducha Svätého, je Bohu zasvätený život neoceniteľnou oporou pre život a pastoračnú činnosť Cirkvi.49 Rehoľné spoločenstvá sa stanú prorockými znakmi spoločenstva vo svojich cirkvách a na celom svete, ak sú skutočne založené na Božom slove, bratskom spoločenstve a svedectve služby (porov. Sk 2, 42). V rehoľnom živote má byť spoločenstvo či kláštor privilegovaným miestom spojenia s Bohom a spoločenstvom s blížnym. Je miestom, na ktorom sa Bohu zasvätená osoba učí vždy znova začať u Krista,50 byť verná svojmu poslaniu v modlitbe a rozjímaní a pre všetkých veriacich byť znamením večného života, ktorý začal už tu na zemi (porov. 1 Pt 4, 7).

53. Pozývam vás všetkých, ktorí ste na Blízkom východe povolaní k nasledovaniu Krista v rehoľnom živote, aby ste sa ustavične dávali zvádzať Božím slovom ako prorok Jeremiáš a aby ste si ho udržiavali vo svojich srdciach ako spaľujúci oheň (porov. Jer 20, 7 – 9). To je dôvod existencie; podstata, jediný a objektívný orientačný bod vášho zasvätenia. Božie slovo je pravda. Ak ho počúvate, posväcuje vaše duše tým, že sa navzájom úprimne milujete ako bratia a sestry (porov. 1 Pt 1, 22). Bez ohľadu na kánonický status vášho inštitútu, buďte pripravení – v duchu spoločenstva – spolupracovať s biskupom v pastoračných a misijných aktivitách. Rehoľný život je osobným spojením s Kristom ako hlavou tela (porov. Kol 1, 18; Ef 4, 15) a odzrkadľuje nerozlučné puto medzi Kristom a jeho Cirkvou. V tomto zmysle teda podporujte rodiny v ich kresťanskom povolaní a povzbudzujte farnosti, aby sa otvorili pre rozličné kňazské a rehoľné povolania. To prispieva v miestnej cirkvi k posilňovaniu života spoločenstva na svedectvo.51 Nech vás neunaví odpovedať na otázky mužov a žien našej doby; ukazujte im cestu a hlboký zmysel ľudského bytia.

54. Chcel by som ešte upriamiť pozornosť na niečo, čo sa netýka len Bohu zasvätených osôb, ale všetkých členov katolíckych východných cirkví. Ide o evanjeliové rady, ktoré sú zvlášť charakteristické pre kláštorný život. Táto forma náboženského života zohrala rozhodujúcu úlohu v začiatkoch mnohých cirkví sui iuris, a tak je to naďalej aj dnes. Zdá sa mi, že je vhodné dlho a starostlivo uvažovať o evanjeliových radách – poslušnosti, čistote a chudobe, aby sa dnes znova objavila ich krása, sila ich svedectva a ich pastoračný rozmer. O vnútornej obnove veriacich, spoločenstva veriacich a celej Cirkvi možno hovoriť len vtedy, ak u človeka v súlade s povolaním každého jednotlivca existuje rozhodný a jasný návrat k quaerere Deum, hľadaniu Boha, čo nám pomáha definovať a žiť v pravde vzťah k Bohu, k blížnemu a k sebe samému. To sa zaiste týka cirkví sui iuris, a rovnako aj latinskej Cirkvi.

Laici

55. Krstom sú veriaci laici plne začlenení do Kristovho tela a majú podiel na poslaní univerzálnej Cirkvi.52 Ich účasť na živote a činnosti vnútri Cirkvi je trvalým duchovným prameňom, ktorý im umožňuje prekročiť hranice cirkevných štruktúr. Ako apoštoli vo svete premieňajú evanjelium, učenie viery a sociálnu náuku Cirkvi do konkrétnych skutkov.53 Kresťania môžu a majú „ako plnohodnotní občania poskytnúť svoj prínos v duchu blahoslavenstiev a stať sa tvorcami pokoja a apoštolmi zmierenia na prospech celej spoločnosti“.54

56. Pretože je vám vlastná svetská oblasť,55 povzbudzujem vás, milí veriaci laici, aby ste posilňovali zväzky bratstva a spolupráce s ľuďmi dobrej vôle v úsilí o spoločné dobro, dobré spravovanie verejného majetku, náboženskú slobodu a rešpektovanie dôstojnosti každého človeka. Hoci je poslanie Cirkvi náročné v prostredí, kde výslovné ohlasovanie evanjelia naráža na prekážky alebo je znemožnené, nech je medzi pohanmi „vaše správanie vzorné, aby videli vaše dobré skutky a v deň navštívenia oslavovali Boha“ (1 Pt 2, 12). Nech vám záleží na tom, aby bol v súlade váš život a vaše každodenné konanie podľa vašej viery (porov. 1 Pt 3, 15)56. Aby vaše svedectvo naozaj prinášalo ovocie (porov. Mt 7, 16. 20), žiadam vás, aby ste prekonávali rozpory a akékoľvek subjektívne interpretácie kresťanského života. Dbajte na to, aby ste neoddeľovali kresťanský život – s jeho hodnotami a požiadavkami – od života v rodine či v spoločnosti, v práci, politike a v kultúre, lebo všetky rôzne oblasti v živote laika sú súčasťou Božieho plánu.57 Pozývam vás, aby ste boli z vôle Krista odvážni v istote, že ani súženie, ani úzkosť, ani prenasledovanie vás od neho nemôžu odlúčiť (porov. Rim 8, 35).

57. Na Blízkom východe sú laici zvyknutí udržiavať pravidelné bratské vzťahy s katolíckymi veriacimi rozličných patriarchálnych cirkví či s latinskou Cirkvou a navštevujú ich chrámy, najmä ak nemajú inú možnosť. K tejto obdivuhodnej skutočnosti, ktorá ukazuje autentický zážitok spoločenstva, je potrebné dodať, že v rámci jedného územia sa prelínajú rôzne cirkevné jurisdikcie, čo prináša ovocie. V tomto konkrétnom bode je Cirkev na Blízkom východe príkladom pre ostatné miestne cirkvi na celom svete. Blízky východ je tak akosi laboratóriom, v ktorom sa už anticipuje budúcnosť cirkevnej situácie. Táto príkladnosť vyžadujúca si zdokonaľovanie a neprestajné očisťovanie sa vzťahuje aj na skúsenosti v oblasti ekumenizmu na miestnej úrovni.

Rodina

58. Rodina, božská inštitúcia založená na manželstve, tak ako to chcel samotný Stvoriteľ (porov. Gn 2, 18 – 24; Mt 19, 5), je dnes vystavená mnohým nebezpečenstvám. Najmä kresťanská rodina je viac než inokedy konfrontovaná s otázkou vlastnej identity. Základné vlastnosti sviatostného manželstva – jednota a nerozlučnosť (porov. Mt 19, 6) – a kresťanský model rodiny, sexuality a lásky sú v týchto dňoch niektorými veriacimi, ak aj nie spochybňované, prinajmenšom nepochopené. Existuje pokušenie prijať pod vplyvom určitej v súčasnosti celosvetovo rozšírenej kultúry modely, ktoré sú v rozpore s evanjeliom. Manželská láska je trvalou zmluvou medzi Bohom a jeho ľudom plne spečatenou obetou na kríži. Jej charakter vzájomného sebadarovania až po umučenie na smrť je zrejmé v niektorých východných cirkvách, keď sa počas svadobného obradu, ktorý sa plným právom nazýva „korunovačná slávnosť“, prijímajú snúbenci navzájom ako „koruna“. Manželská láska nie je dielom okamihu, ale je celoživotným projektom vyžadujúcim si trpezlivosť. Kresťanská rodina, ktorá je povolaná žiť každodenne lásku v Kristovi, je privilegovaným nástrojom prítomnosti a poslania Cirkvi vo svete. Ako taká potrebuje pastoračné sprevádzanie58 a podporu vo svojich problémoch a ťažkostiach najmä tam, kde sa pevné spoločenské, rodinné či náboženské body oslabujú alebo vytrácajú.59

59. Kresťanské rodiny na Blízkom východe, pozývam vás ustavične sa obnovovať prostredníctvom sily Božieho slova a sviatostí, aby ste sa tak ešte viac stávali domácou cirkvou, ktorá je miestom vychovy k modlitbe a viere, a ktorá je semenišťom povolaní, prirodzenou školou čností a morálnych hodnôt; živou základnou bunkou spoločnosti. Neustále hľaďte na nazaretskú Svätú rodinu,60 ktorá mala radosť z prijímania života a vyjadrovala svoju zbožnosť dodržiavaním zákona a náboženských zvykov svojej doby (porov. Lk 2, 22 – 24. 41). Pozrite na túto rodinu, ktorá bola vystavená skúške, keď sa stratilo Dieťa Ježiš; zažívala bolesť prenasledovania a emigrácie, ako aj ťažkú každodennú prácu (porov. Mt 2, 13 n.; Lk 2, 41 n.). Pomôžte svojim deťom rásť v múdrosti a milosti pred Bohom a ľuďmi (porov. Lk 2, 52); učte ich dôverovať Bohu Otcovi, napodobňovať Krista a nechať sa viesť Duchom Svätým.