60. Po týchto úvahách o spoločnej dôstojnosti a povolaní muža a ženy v manželstve upriamujem svoje myšlienky s mimoriadnou pozornosťou na ženy na Blízkom východe. Prvá správa o stvorení ukazuje na ontologickú rovnosť muža a ženy (porov. Gn 1, 27 – 29). Táto rovnosť bola narušená následkami hriechu (porov. Gn 3, 16; Mt 19, 4). Prekonať toto dedičstvo, ktoré je ovocím hriechu, je povinnosťou každého človeka, muža či ženy.61 Chcem uistiť všetky ženy, že Katolícka cirkev verná Božiemu plánu podporuje osobnú dôstojnosť ženy a jej rovnosť s mužom vzhľadom na rozličné formy diskriminácie, ktorým sú vystavené len preto, že sú ženy.62 Takéto konanie vážne ubližuje životu spoločenstva a svedectvu. Veľmi sa dotýka nielen ženy, ale predovšetkým Boha, Stvoriteľa. Uznávajúc ich prirodzenú citlivosť pre lásku a ochranu ľudského života a chrániac ich špecifický prínos vo výchove, zdravotnej starostlivosti, dobročinnej práci a apoštolskom živote, som presvedčený, že ženy by mali byť ešte väčšmi zapájané do verejného a cirkevného života a mali by doň ešte viac prenikať.63 Svojím osobitným prínosom prispejú k budovaniu bratskejšieho spoločenstva a Cirkvi, ktorej krása bude zjavnejšia v skutočnom spoločenstve medzi pokrstenými.

61. Okrem toho je potrebné, aby v právnych sporoch, kde proti sebe stoja muž a žena, najmä v manželských otázkach, mal hlas ženy rovnako ako hlas muža plný rešpekt a aby sa zobral do úvahy, aby sa tak skoncovalo s určitou nespravodlivosťou. V tomto zmysle je potrebné podporovať lepšie a spravodlivejšie uplatňovanie cirkevného práva. Cirkevná justícia musí byť príkladom na všetkých stupňoch a vo všetkých oblastiach, ktorých sa dotýka. Je nevyhnutné zabezpečiť, aby právne spory v manželských otázkach neviedli k odpadu od viery. Okrem toho by kresťania v krajinách regiónu mali mať možnosť uplatňovať svoje právo v oblasti manželstva a v iných otázkach, a to bez obmedzení.

Mládež a deti

62. S otcovskou starostlivosťou pozdravujem všetky deti a mládež Cirkvi na Blízkom východe. Myslím na mladých, ktorí hľadajú trvalý ľudský a kresťanský zmysel svojho života. Nezabúdam ani na tých, ktorí sa v období svojej mladosti čoraz viac vzďaľujú od Cirkvi, čo vedie k upusteniu od praktizovania náboženstva.

63. Pozývam vás, drahí mladí, aby ste v sile modlitby neprestajne pestovali ozajstné priateľstvo s Ježišom (porov. Jn 15, 13 – 15). Čím bude pevnejšie, tým viac vám bude slúžiť ako maják a ochráni vás pred omylmi mladosti (porov. Ž 25, 7). Osobná modlitba sa upevní pravidelným prijímaním sviatostí, ktoré umožňujú skutočné stretnutie s Bohom a s bratmi a sestrami v Cirkvi. Nebojte sa ani sa nehanbite svedčiť o priateľstve s Ježišom v kruhu rodiny či na verejnosti. Pritom vždy rešpektujte ostatných veriacich, Židov a moslimov, s ktorými zdieľame vieru v Boha, Stvoriteľa neba a zeme, a tiež vznešené ľudské a duchovné ideály. Nemajte strach a nehanbite sa byť kresťanmi. Váš vzťah s Ježišom vám pomôže bezvýhradne spolupracovať s vašimi spoluobčanmi, bez ohľadu na ich vierovyznanie; budovať budúcnosť vašich krajín na ľudskej dôstojnosti, ktorá je prameňom a základom slobody, rovnosti a pokoja v spravodlivosti. V láske ku Kristovi a k jeho Cirkvi budete múdro odlišovať hodnoty modernej kultúry, potrebné na vašu plnú realizáciu, od zla, ktoré pomaly otrávi váš život. Snažte sa, aby ste sa nedali zviesť materializmom či určitými sociálnymi sieťami, ktorých neuvážené používanie môže viesť k narušeniu pravej podstaty ľudských vzťahov. Cirkev na Blízkom východe sa veľmi spolieha na vaše modlitby, nadšenie, vašu kreativitu, vaše schopnosti a plné odhodlanie v službe pre Krista, Cirkev, spoločnosť a najmä pre vašich rovesníkov.64 Neváhajte sa zúčastniť každej iniciatívy, ktorá vám pomôže posilniť vašu vieru a reagovať na Pánovo mimoriadne volanie, ktorým vás oslovuje. Neváhajte tiež nasledovať Kristovo volanie a vybrať si kňazský, Bohu zasvätený či misijný život.

64. Drahé deti, teraz sa obraciam na vás. Je potrebné, aby som vám pripomenul, že na ceste s Pánom máte preukazovať svojim rodičom mimoriadnu úctu (porov. Ex 20, 12; Dt 5, 16)? Sú vašimi vychovávateľmi vo viere. Boh vás zveril im ako nesmierny dar pre svet, aby sa starali o vaše zdravie, vašu ľudskú a kresťanskú výchovu a o vašu rozumovú formáciu. Zo strany rodičov, vychovávateľov, vyučujúcich a verejných inštitúcií vyplýva povinnosť rešpektovať práva detí od počatia.65 Pokiaľ ide o vás, drahé deti, učte sa už teraz poslušnosti voči Bohu a to tým, že budete poslušní voči svojim rodičom, ako bol aj Ježiš ako dieťa (porov. Lk 2, 51). Učte sa tiež, v rodine, v škole a všade žiť ako kresťania. Pán na vás nezabudne (porov. Iz 49, 15). Je vždy na vašej strane a chce, aby ste bdelo, odvážne a priateľsky kráčali s ním (porov. Tob 6, 2). Za každých okolností chváľte Pána Boha; proste ho, aby vás viedol na cestách a aby sa vám vydarilo, čo budete robiť a čo si naplánujete. Vždy pamätajte na jeho príkazy a nedovoľte, aby sa vám vytratili zo srdca (porov. Tob 4, 19).

65. Ešte raz by som chcel zdôrazniť, že vzdelávanie detí a mládeže má mimoriadny význam. Kresťanská rodina je prirodzeným prostredím detí a mládeže pre rast vo viere, je ich prvou školou katechézy. V týchto nepokojných časoch nie je jednoduché vychovávať dieťa či mladého človeka. Táto nezastupiteľná úloha je ešte zložitejšia, vzhľadom na mimoriadnu sociálno-politickú a náboženskú situáciu v regióne. Preto chcem rodičov uistiť o svojej podpore a modlitbách. Je dôležité, aby dieťa vyrastalo v úplnej rodine, ktorá žije svoju vieru jednoducho a presvedčivo. Je dôležité, aby deti a mládež videli svojich rodičov modliť sa. Je dôležité, aby chodili so svojimi rodičmi do kostola a aby videli a chápali, že ich rodičia milujú Boha a túžia ho ešte lepšie spoznať. Rovnako je dôležité, aby deti a mládež videli lásku rodičov voči ľuďom v núdzi. Tak pochopia, že je dobré a krásne milovať Boha, budú radi v Cirkvi a budú na to hrdí, lebo oni sami vnútorne pochopia a osobne zažijú, kto je pevnou skalou, na ktorej môžu stavať svoj život (porov. Mt 7, 24 – 27; Lk 6, 48). Deťom a mladým, ktorí nemajú túto príležitosť, želám, aby na svojej ceste stretli pravých svedkov, ktorí im pomôžu stretnúť Krista a objaviť radosť z jeho nasledovania.

Božie slovo, duša a prameň spoločenstva a svedectva

68. „Vytrvalo sa zúčastňovali na učení apoštolov“ (Sk 2, 42). Týmito slovami vytvára svätý Lukáš z prvého spoločenstva prototyp apoštolskej Cirkvi, teda Cirkvi, ktorá je založená na apoštoloch, ktorých si vyvolil Ježiš a na ich učení. Hlavným poslaním Cirkvi, ktoré prijala od samotného Krista, je zachovávať nedotknuteľný apoštolský poklad viery (porov. 1 Tim 6, 20), ktorá je základom jej jednoty, a túto vieru ohlasovať celému svetu. Učenie apoštolov zreteľne predstavilo vzťah Cirkvi k spisom Starej zmluvy, ktorý sa naplnil v osobe Ježiša Krista (porov. Lk 24, 44 – 53).

69. Meditácia nad tajomstvom Cirkvi ako spoločenstva a svedectva vo svetle týchto spisov, veľkej knihy zmluvy medzi Bohom a jeho ľudom (porov. Ex 24, 7), nás vedie k poznaniu Boha ako „svetla na našej ceste“ (porov. Ž 119, 105), ktoré nedovolí, aby „sa noha zachvela“ (Ž 121, 3).67 Nech sa veriaci ako dedičia tejto zmluvy vždy usilujú hľadať pravdu v celom Písme inšpirovanom Bohom (porov. 2 Tim 3, 16 – 17). Ono nie je predmetom historického záujmu, ale „dielom Ducha Svätého, v ktorom počujeme hlas Pána a môžeme zakúšať jeho prítomnosť v dejinách“,68 v našich ľudských dejinách.