90. Ježiš Kristus bol vždy veľmi blízko najslabším. Podľa jeho príkladu Cirkev pracuje v službe starostlivosti o deti v pôrodniciach a detských domovoch, rovnako ako v službe starostlivosti o chudobných, hendikepovaných, chorých a všetkých, ktorí si vyžadujú pomoc, aby sa mohli lepšie zapojiť do ľudského spoločenstva. Cirkev verí v neodňateľné právo na dôstojnosť každého človeka a uctieva si Boha, Stvoriteľa a Otca tým, že slúži jeho stvorenstvu v hmotnej či duchovnej núdzi. Je to preto, že skrze vôľu Ježiša, ktorý je pravý Boh a pravý človek, napĺňa Cirkev svoju službu útechy, ktorá sa snaží len odzrkadľovať Božiu lásku voči ľudstvu. Na tomto mieste by som chcel vyjadriť svoj obdiv a svoju vďačnosť všetkým, ktorí zasvätili svoj život tomuto ušľachtilému ideálu a chcem ich uistiť o Božom požehnaní.
91. Na Blízkom východe je veľké množstvo katolíckych vzdelávacích centier, škôl, vysokých škôl a univerzít. Rehoľníci a laici, ktorí tam pôsobia, vykonávajú úžasnú prácu, ktorú veľmi vítam a podporujem. Vzdialení akémukoľvek prozelytizmu prijímajú tieto katolícke vzdelávacie inštitúty žiakov a študentov iných cirkví a náboženstiev.83
Ako neoceniteľné nástroje kultúry pri formácii povedomia mládeže jasne dokazujú, že na Blízkom východe je možné žiť vo vzájomnej úcte a spolupracovať prostredníctvom výchovy k tolerancii a ustavičným úsilím o ľudskosť. Tieto inštitúcie venujú tiež pozornosť miestnym kultúram, ktoré chcú podporovať, pričom zdôrazňujú pozitívne prvky, ktoré obsahujú. Veľká solidarita medzi rodičmi, študentmi, univerzitami, ako aj medzi eparchiami a diecézami vrátane pomoci sociálnych poisťovní, zabezpečí všetkým prístup k vzdelaniu, najmä tým, ktorí nemajú potrebné finančné prostriedky. Cirkev tiež prosí rozličné politické orgány, aby podporovali tieto inštitúcie, ktorých činnosť prispieva konkrétne a účinne k spoločnému dobru a na budovanie a budúcnosť rozličných národov.84
92. Svätý Peter nám pripomína vo svojom Prvom liste, akí máme byť: „stále pripravení obhájiť sa pred každým, kto vás vyzýva zdôvodniť nádej, ktorá je vo vás. Robte to však skromne, s bázňou“ (1 Pt 3, 15 – 16). Pokrstení dostali dar viery. To inšpiruje celý ich život a vedie ich hájiť ju, citlivo a s rešpektom voči ostatným, ale tiež úprimne a smelo (porov. Sk 4, 29 n.). Primeraným spôsobom sa majú tiež pripraviť na slávenie svätých tajomstiev, spoznávať zjavenú náuku a majú sa povzbudiť, aby vedeli prepojiť každodenný život a konanie. Táto formácia veriacich je zabezpečená najmä prostredníctvom katechézy, pokiaľ je to možné v bratskej spolupráci medzi rozličnými cirkvami.
93. Liturgia a predovšetkým slávenie Eucharistie je školou viery, ktorá vedie k svedectvu. Vhodným spôsobom ohlasované Božie slovo by malo viesť veriacich k odhaleniu jeho prítomnosti a pôsobenia v ich živote a v živote ľudí dneška. Katechizmus Katolíckej cirkvi je pritom nevyhnutným základom. Ako som už spomenul, čítanie a vyučovanie katechizmu je potrebné podporovať, rovnako ako praktické uvedenie do sociálneho učenia Cirkvi, ako je to vyjadrené v Kompendiu sociálneho učenia Cirkvi a vo veľkých dokumentoch pápežského učiteľského úradu.85
Realita života Cirkvi na Blízkom východe a vzájomná podpora v diakonii lásky umožnia, aby mala táto formácia ekumenický rozmer v závislosti od špecifikosti miest a v súlade s príslušnými cirkevnými autoritami.
94. Okrem toho musí byť zapojenie kresťanov do života Cirkvi a občianskych inštitúcií posilnené pevnou duchovnou formáciou. Zdá sa, že je potrebné uľahčiť veriacim, najmä tým, ktorí žijú vo východných tradíciách a najmä vzhľadom na dejiny ich cirkví, prístup k pokladom cirkevných otcov a duchovných učiteľov. Vyzývam synody a ďalšie biskupské orgány, aby sa vážne zamysleli nad postupnou realizáciou tohto želania a nevyhnutnou aktualizáciou učenia cirkevných otcov, ktoré doplní biblickú formáciu. To znamená, že v prvom rade by z týchto pokladov čerpali kňazi, Bohu zasvätené osoby a seminaristi či novici, aby prehĺbili svoj život viery, aby sa neskôr o tieto poklady mohli podeliť spoľahlivo s ostatnými. Učenie duchovných učiteľov Východu a Západu, ako aj svätých, pomôže tým, ktorí naozaj hľadajú Boha.
95. „Neboj sa, maličké stádo!“ (Lk 12, 32). Týmito slovami Krista by som chcel povzbudiť všetkých duchovných pastierov a veriacich kresťanov na Blízkom východe, aby odvážne udržiavali pri živote plameň božskej lásky tak v Cirkvi, ako aj v prostredí, kde žijú a pracujú. Takto zachovajú neporušene podstatu a poslanie Cirkvi, ako to chcel Kristus. Aj týmto spôsobom legitímne a historické rozdiely obohatia spoločenstvo medzi pokrstenými s Otcom a s jeho Synom Ježišom Kristom, ktorého krv očisťuje od každého hriechu (porov. 1 Jn 1, 3. 6 – 7). Na počiatku kresťanstva napísal svätý Peter, apoštol Ježiša Krista, svoj Prvý list niektorým spoločenstvám veriacich Malej Ázie, ktoré sa nachádzali v ťažkostiach. Na začiatku nového tisícročia bolo dobré, že sa stretli na synode, okolo Petrovho nástupcu, duchovní pastieri a veriaci Blízkeho východu a iných oblastí, aby sa spoločne modlili a uvažovali. Požiadavky apoštolského poslania a momentálna zložitá situácia sú pozvaním na modlitbu a do pastoračnej aktivity. Naliehavosť času, ako aj nespravodlivosť takých mnohých dramatických situácií nás pozývajú k čítaniu Prvého Petrovho listu, aby sme sa spojili a spoločne dosvedčovali zomretého a zmŕtvychvstalého Krista. Toto spoluprebývanie, toto spoločenstvo, ktoré chcel náš Pán a Boh, je viac než inokedy potrebné. Zanechajme bokom všetko, čo mohlo byť dôvodom nespokojnosti, hoci odôvodnenej, aby sme sa mohli jednomyseľne sústrediť na to jediné potrebné: zjednotiť v jedinom Synovi všetkých ľudí a celý vesmír (porov. Rim 8, 29; Ef 1, 5. 10).
96. Kristus zveril Petrovi osobitné poslanie, pásť jeho ovce (porov. Jn 21, 15 – 17), a na ňom vystaval svoju Cirkev (porov. Mt 16, 18). Ja ako Petrov nástupca nezabúdam na súženie a utrpenie veriacich v Krista – najmä na tých, ktorí žijú na Blízkom východe. Pápež je zvlášť s nimi duchovne spojený. To je dôvod, prečo v Božom mene prosím politické či náboženské autority v spoločnosti, aby nielen zmierňovali utrpenie, ale aby tiež odstránili príčiny, ktoré ho spôsobujú. Žiadam ich, aby urobili všetko, čo je v ich silách, aby konečne zavládol pokoj.
97. Pápež nezabúda ani na to, že Cirkev – sväté mesto, nebeský Jeruzalem, ktorého uholným kameňom je Kristus (porov. 1 Pt 2, 4. 7), ktorým bol poverený, aby sa o ňu staral na zemi –, je postavená na základoch zdobených rôznymi farebnými a vzácnymi kameňmi (porov. Zjv 21, 14. 19 – 20). Starodávne úctyhodné východné cirkvi a Cirkev latinského obradu sú žiarivými klenotmi, ktoré sa umenšujú v úcte pred riekou vody života, čistou ako krištáľ, vytekajúcou od Božieho a Baránkovho trónu (porov. Zjv 22, 1).
98. Aby mohli ľudia hľadieť na Božiu tvár a na jeho meno napísané na ich čele (porov. Zjv 22, 4), pozývam všetkých katolíckych veriacich, aby sa dali viesť Duchom Svätým, aby navzájom medzi sebou ešte viac upevňovali spoločenstvo a aby žili jednoducho a radostne bratsky. Viem, že isté okolnosti môžu viesť k tomu, že sme naklonení ku kompromisom, čo hrozí rozbitím ľudského a kresťanského spoločenstva. Takéto kompromisy sú, žiaľ, príliš časté a táto vlažnosť sa Bohu nepáči (porov. Zjv 3, 15 – 19). Kristovo svetlo (porov. Jn 12, 46) sa chce dostať do všetkých končín zeme a ku všetkým ľuďom, aj tam, kde vládne najhlbšia temnota (porov. 1 Pt 2, 9). Ak máme byť lampou, ktorá bude svietiť (porov. Lk 11, 33 – 36) a ak máme všade vydávať svedectvo (porov Mk 16, 15 – 18), je dôležité, aby sme si vybrali cestu, ktorá vedie do života (porov. Mt 7, 14), zanechali skutky temna, (porov. Ef 5, 9 – 14) a rozhodne ich odmietli (porov. Rim 13, 12 n.).
99. Nech sa bratské spoločenstvo veriacich stane skrze ich svedectvo „kvasom“, ktorý premení celé ľudstvo (porov. Mt 13, 33). Nech kresťania na Blízkom východe – katolíci a ostatní veriaci – jednotne s odvahou nesú toto nie jednoduché, no strhujúce svedectvo o Kristovi, aby získali veniec života (porov. Zjv 2, 10b). Pri tom ich povzbudzuje a podporuje celé kresťanské spoločenstvo. Nech skúšky, ktoré zažívajú niektorí naši bratia a sestry (porov. Ž 66, 10; Iz 48, 10; 1 Pt 1, 7), posilnia vernosť a vieru všetkých. „Milosť vám a pokoj v hojnosti... Pokoj vám všetkým, čo ste v Kristovi“ (1 Pt 1, 2b; 5, 14b).