Prorokova úloha. –
12,1I riekol mi: „Syn človeka, postav sa na nohy, chcem s tebou hovoriť.“
2A kým ku mne hovoril, vstúpil do mňa duch, postavil ma na nohy a počul som toho, čo ku mne hovoril.
3I riekol mi: „Syn človeka, posielam ťa k synom Izraela, k vzbúreneckým pohanom, ktorí sa mi vzopreli. Hrešili proti mne oni aj ich otcovia až po dnešný deň.
44Synovia majú stŕpnutú tvár a zatvrdnuté srdce; posielam ťa k nim, povedz im: »Toto hovorí Pán, Jahve.«
5A oni, či počúvnu a či si nepovšimnú – veď sú odbojný dom –, dozvedia sa, že bol medzi nimi prorok.
6Ty sa ich však, syn človeka, neboj ani ich rečí sa neboj, hoci budú pri tebe ako tŕnie a bodľač a budeš bývať medzi škorpiónmi. Ich rečí sa neboj a ich samých sa nestrachuj, veď sú odbojný dom!
7A budeš k nim hovoriť moje reči, či počúvnu a či si nepovšimnú, veď sú odbojní!
Zvitok knihy. –
8Ty teda počúvaj, čo ti hovorím: Nebuď odbojný ako ten odbojný dom, otvor si ústa a zjedz, čo ti ja dám.“
9Díval som sa a hľa, oproti mne vystretá ruka a v nej zvitok knihy.
1010Nato ju roztvoril predo mnou a bola popísaná na prednej i zadnej strane. Boli v nej napísané žalospevy a vzdychanie a beda.