1. Rodinné spoločenstvo v súčasnosti zasiahli – azda viac ako iné inštitúcie – rozsiahle, hlboké a rýchle zmeny v spoločnosti a kultúre. Mnohé rodiny prežívajú túto situáciu vo vernosti tým hodnotám, ktoré tvoria základ rodinného zriadenia. V iných rodinách zavládla neistota a rozpaky, pokiaľ ide o vlastné úlohy, alebo dokonca pochybnosti a takmer nevedomosť o hlavnom cieli a podstate manželského a rodinného života. A napokon ďalším rodinám bránia v uplatňovaní ich vlastných základných práv najrôznejšie situácie zavinené nespravodlivosťou.
Cirkev si uvedomuje, že manželstvo a rodina tvoria jedno z najcennejších bohatstiev ľudstva. Preto ponúka svoju pomoc a chce, aby jej hlas počuli tí, ktorí už poznajú hodnotu manželstva a rodiny a usilujú sa verne žiť v tomto duchu, ale aj tí, čo sú neistí a túžobne hľadajú pravdu, a napokon tí, ktorým sa nespravodlivo bráni, aby slobodne uskutočňovali svoje rodinné plány. Prvých z nich chce Cirkev podporovať, druhých osvecovať, tretím pomáhať, a pritom ponúka svoje služby každému človeku, ktorý sa zamýšľa a uvažuje o údele manželstva a rodiny.1
Cirkev sa obracia predovšetkým na mladých ľudí, ktorí chcú vstúpiť do manželstva a založiť si rodinu, aby im otvorila nové obzory a aby im pomohla odkryť krásu a veľkosť ich povolania k láske a službe životu.
2. Dôkazom tohoto hlbokého záujmu Cirkvi o rodinu bola posledná Biskupská synoda, ktorá bola v Ríme od 26. septembra do 25. októbra minulého roku. Bola prirodzeným a plynulým pokračovaním dvoch predchádzajúcich synod.2
Kresťanská rodina je naozaj prvým spoločenstvom povolaným na to, aby hlásalo evanjelium človeku, ktorý sa rozvíja, a aby ho postupnou výchovou a katechézou priviedla k plnej ľudskej a kresťanskej zrelosti.
Ale nielen to. Minulá Synoda ideálne nadväzuje na dve predchádzajúce synody, ktoré rokovali o služobnom kňazstve a o spravodlivosti v súčasnom svete. Rodina, nakoľko je aj výchovným spoločenstvom, má tiež pomáhať človeku, aby si dobre uvedomil svoje vlastné povolanie a prijal záväznú úlohu usilovať sa o väčšiu spravodlivosť, a od počiatku ho formuje na to, aby vedel vytvárať medziosobné vzťahy, v ktorých vládne spravodlivosť a láska.
Synodálni Otcovia mi na záver svojho zasadania predložili rozsiahly zoznam návrhov, v ktorom zhrnuli výsledky svojich úvah, rozvíjaných v dňoch ich intenzívnej práce. A jednomyseľne ma požiadali, aby som sa pred ľudstvom stal tlmočníkom úprimnej starostlivosti o rodinu a aby som dal vhodné pokyny pre obnovu pastoračného úsilia na tomto základnom úseku ľudského i cirkevného života.
Touto exhortáciou plním takúto úlohu ako zvláštny prejav apoštolského úradu, ktorý mi bol zverený. Chcem tiež vyjadriť svoju vďačnosť všetkým účastníkom synody za to, že svojím učením a skúsenosťami tak bohato prispeli v tejto veci a odovzdali mi to najmä v „Návrhoch“ (Propositiones). Ich text dám Pápežskej rade pre rodinu a uložím jej, aby sa poklad obsiahnutý v texte z každej stránky osvetlil a rozviedol.
3. Cirkev osvietená vierou, ktorá jej umožňuje poznať celú pravdu o cennom bohatstve, akým je manželstvo a rodina, ako aj o ich najhlbšom zmysle, znova pociťuje, ako naliehavo treba hlásať evanjelium čiže radostnú zvesť všetkým bez rozdielu, ale najmä tým, čo sú povolaní na manželstvo a naň sa pripravujú, a tiež manželom a rodičom na celom svete.
Cirkev je tiež hlboko presvedčená, že iba prijatím evanjelia sa plne uskutočňujú všetky nádeje, ktoré človek oprávnene vkladá do manželstva a rodiny.
Manželstvo a rodina, ustanovené Bohom už pri samom stvorení,3
vnútorne smerujú k tomu, aby sa naplnili v Kristovi4, a potrebujú jeho milosť, aby sa vyliečili z rán hriechu5
a aby sa navrátili k svojmu počiatku,6
to je k plnému poznaniu a uskutočňovaniu Božieho plánu.
V terajšej historickej chvíli, keď rodinu napádajú početné sily, ktoré sa ju usilujú rozvrátiť, alebo aspoň pokriviť, Cirkev si uvedomuje, že dobro spoločnosti i jej vlastné dobro je tesne zviazané s dobrom rodiny.7
Preto pociťuje veľmi živo a naliehavo svoje poslanie hlásať všetkým Boží plán o manželstve a rodine, zaisťovať im plnú životnosť spolu s ľudským a kresťanským zdokonaľovaním, a tak prispievať k obnove spoločnosti i samého Božieho ľudu.
4. Nakoľko Boží plán o manželstve a rodine sa netýka len muža a ženy v ich konkrétnom, každodennom živote ale aj v určitých spoločenských a kultúrnych pomeroch, Cirkev – ak má dobre plniť svoju službu – musí sa veľmi usilovať poznať situácie, v ktorých sa dnes realizuje manželstvo a rodina.8
Toto poznávanie je nevyhnutnou požiadavkou evanjelizácie. Lebo Cirkev má naozaj prinášať evanjelium Ježiša Krista, ktoré je nemeniteľné a vždy nové, do samých rodín, čo žijú v podmienkach súčasného sveta a ktoré sú povolané, aby prijali Boží plán, ktorý sa ich týka, a aby žili podľa neho. Ba viac; v dejinných udalostiach sa prejavujú aj požiadavky a podnety Božieho Ducha. Preto Cirkev môže hlbšie vniknúť do nevyčerpateľného tajomstva manželstva a rodiny poznaním okolností, požiadaviek, úzkostí a očakávaní dnešnej mládeže, manželov a rodičov.9
K tomu treba pripojiť ešte ďalší postreh, ktorý je v súčasnosti zvlášť dôležitý. Dnešným mužom a ženám, úprimne a dôkladne hľadajúcim odpoveď na každodenné, závažné problémy ich manželského a rodinného života, nezriedka sa ponúkajú predstavy a teórie, a to aj vábivé, ktoré urážajú v rôznej miere pravdu a dôstojnosť ľudskej osoby. Takéto ponuky často podporuje mocná a všade prenikajúca organizácia hromadných oznamovacích prostriedkov, ktoré nenápadne, ale nebezpečne ohrozujú slobodu a schopnosť objektívneho posudzovania.
Mnoho ľudí si už uvedomuje toto nebezpečenstvo, ktorým je ohrozená ľudská osoba, a starajú sa o šírenie pravdy. K nim sa pripája Cirkev, obdarená schopnosťou rozlišovať na základe evanjelia, a ponúka svoju službu, ktorou oddane slúži pravde, slobode a dôstojnosti každého muža a ženy.