280. Zároveň prosíme Boha, aby posilnil jednotu Cirkvi, jednotu obohatenú rozdielmi, ktoré sa navzájom zmieria pôsobením Ducha Svätého. Veď „boli sme v jednom Duchu pokrstení v jedno telo“ (1 Kor 12, 13), kam každý vkladá svoj vlastný nezameniteľný príspevok. Ako hovoril svätý Augustín, „ucho vidí skrze oko, oko počuje skrze ucho“.276
Okrem toho je naliehavé naďalej vydávať svedectvo o postupe stretávania sa rôznych kresťanských vierovyznaní. Nemôžeme zabudnúť na túžbu vyjadrenú Kristom, aby „všetci boli jedno“ (Jn 17, 21). Keď počúvame jeho volanie, s bolesťou uznávame, že procesu globalizácie chýba ešte prorocký a duchovný príspevok jednoty medzi všetkými kresťanmi. Napriek tomu, „hoci sme ešte na ceste k plnej jednote, máme už teraz povinnosť spoločne svedčiť o Božej láske k všetkým ľuďom tým, že spolupracujeme v službe ľudstvu“.277
281. Medzi náboženstvami je možná cesta pokoja. Východiskový bod musí byť Boží pohľad. Pretože „Boh nehľadí očami, Boh hľadí srdcom. A Božia láska je rovnaká pre každú osobu, nech už je akéhokoľvek náboženstva. A ak je to neveriaci, je to tá istá láska. Keď príde posledný deň a na svete bude dosť svetla, aby sme mohli vidieť, ako sa veci majú, mnohé nás prekvapí!“278
282. Aj veriaci potrebujú „nachádzať priestor na vedenie dialógu a aktivít pre spoločné dobro a podporu tých najchudobnejších. Nemusíme od niečoho upúšťať alebo skrývať vlastné presvedčenie, ktoré pre nás tak veľa znamená, aby sme sa mohli stretnúť s tými, ktorí zmýšľajú inak. [...] Pretože čím hlbšia, solídnejšia a bohatšia je vlastná identita, tým viac môže obohatiť druhých svojím osobitným príspevkom“.279
Ako veriaci sme vyzvaní, aby sme sa vracali k svojim prameňom; aby sme sa koncentrovali na to, čo je podstatné – na uctievanie Boha a lásku k blížnemu; aby sa niektoré aspekty nášho učenia nevytrhávali z kontextu a napokon sa nepodporovali formy opovrhovania, nenávisti, xenofóbie, odmietania druhého. Je pravda, že násilie nenachádza ani najmenší podklad v základnom náboženskom presvedčení, ale v jeho deformáciách.
283. Úprimný a pokorný Boží kult „nevedie k diskriminácii, nenávisti a násiliu, ale k rešpektu pre posvätnosť života, rešpektu pre dôstojnosť a slobodu iných a k láskyplnému úsiliu o blaho všetkých“.280
Platí totiž, že „kto nemiluje, nepozná Boha, lebo Boh je láska“ (1 Jn 4, 8). Preto „za ohavný terorizmus, ktorý ohrozuje bezpečnosť ľudí tak na Západe, ako aj na Východe, rovnako na Severe, ako aj na Juhu, a šíri paniku, strach a pesimizmus, nie sú zodpovedné náboženstvá – hoci ich teroristi zneužívajú. Ide o dôsledok nahromadených nesprávnych interpretácií náboženských textov, politiky vedúcej k hladu, chudobe, nespravodlivosti, utláčaniu, politiky arogancie. Preto je nevyhnutné zastaviť podporovanie teroristických hnutí prostredníctvom financií, zbraní, plánov či ich ospravedlňovaním, aj prostredníctvom médií. Všetko toto treba považovať za medzinárodné zločiny, ktoré ohrozujú svetovú bezpečnosť a mier. Treba tiež odsúdiť terorizmus vo všetkých jeho formách a prejavoch“.281
Náboženské presvedčenie o posvätnosti ľudského života nám umožňuje „uznať základné hodnoty spoločného človečenstva, hodnoty, v mene ktorých sa môže a musí spolupracovať, budovať dialóg, odpúšťať a rásť, a tak umožniť rôznym hlasom, aby vytvorili vznešený a harmonický spev namiesto fanatických výkrikov nenávisti“.282
284. Občas sa fundamentalistické násilie rozpúta v niektorých skupinách ktoréhokoľvek náboženstva pre nerozvážnosť ich lídrov. No „prikázanie pokoja je vpísané do hĺbky náboženských tradícií, ktoré reprezentujeme. [...] Ako náboženskí lídri sme povolaní byť skutočnými ,partnermi v dialógu‘, konať v prospech budovania mieru nie ako prostredníci, ale ako autentickí mediátori. Prostredníci sa usilujú robiť ústupky na všetky strany s cieľom získať prospech pre seba. Naopak, mediátor je ten, kto si nič nenecháva pre seba, ale sa veľkoryso obetuje s vedomím, že jediný zisk je pokoj. Každý z nás je povolaný byť majstrom pokoja, spájať a nedeliť, hasiť nenávisť a nie ju rozdúchavať, otvárať cesty dialógu a nie stavať nové múry!“283
285. Na bratskom stretnutí s veľkým imámom Ahmadom Al-Tayyebom, na ktoré s radosťou spomínam, sme jasne vyhlásili, že „náboženstvá nikdy nenabádajú na vojnu a nevyvolávajú pocity nenávisti, nepriateľstva, extrémizmu ani nevyzývajú na násilie a krviprelievanie. Tieto hrozné skutočnosti sú ovocím pokrivenia náboženských náuk, politického zneužívania náboženstiev a tiež interpretácií istých skupín veriacich, ktoré v niektorej etape dejín zneužili silu náboženského cítenia v srdciach ľudí. [...] Všemohúci Boh v skutočnosti nepotrebuje, aby ho niekto bránil, a nechce, aby jeho meno bolo zneužívané na terorizovanie ľudí“.284
Preto tu chcem zopakovať výzvu na mier, spravodlivosť a bratstvo, ktorú sme vydali spoločne:
„V mene Boha, ktorý stvoril všetkých ľudí s rovnakými právami, povinnosťami a dôstojnosťou a ktorý ich povolal, aby spolunažívali ako bratia a sestry, aby naplnili zem a šírili na nej dobro, lásku a pokoj;
v mene nevinnej ľudskej duše, ktorú Boh zakázal zabiť, keď povedal, že kto zabije človeka, akoby zabil celé ľudstvo, a kto zachráni človeka, akoby zachránil celé ľudstvo;
v mene chudobných, núdznych a marginalizovaných, ktorým sú na základe Božieho príkazu povinní pomáhať všetci ľudia, no zvlášť všetci zámožní a bohatí;
v mene sirôt, vdov, utečencov a tých, čo boli vyhnaní zo svojich domovov a krajín; v mene všetkých obetí vojen, prenasledovania a nespravodlivosti; v mene slabých, ktorí žijú v strachu, vojnových väzňov a mučených v akejkoľvek časti sveta bez rozdielu;
v mene národov, ktoré stratili istotu, pokoj a pokojné spolužitie, lebo sa stali obeťami ničenia, skazy a vojny;
v mene ľudského bratstva, ktoré zahŕňa, spája a zrovnoprávňuje všetkých;
v mene tohto bratstva, ktoré je narušené v dôsledku politického úsilia o integralizmus a rozkol, ako aj systémov orientovaných na bezbrehý zisk, nenávistných ideologických prúdov, ktoré manipulujú ľudské konanie a osudy,
v mene slobody, ktorú Boh dal všetkým ľudským bytostiam, keď ich stvoril ako slobodné a tým odlišné od ostatných bytostí;
v mene spravodlivosti a milosrdenstva, ktoré sú základom prosperity a opornými bodmi viery;
v mene všetkých ľudí dobrej vôle, ktorí sa nachádzajú v každej časti sveta;
v mene Boha a všetkého, čo sme uviedli [...] [prijímame] kultúru dialógu ako cestu; vzájomnú spoluprácu ako pravidlo správania; vzájomné pochopenie ako metódu a normu.“285
* * *
286. V tomto priestore uvažovania o univerzálnom bratstve ma inšpiroval predovšetkým sv. František z Assisi, ale aj ďalší bratia, ktorí nie sú katolíci: Martin Luther King, Desmond Tutu, Mahátmá Gándhí a mnohí ďalší. Na záver chcem však pripomenúť iného človeka hlbokej viery, ktorý na základe svojej intenzívnej skúsenosti Boha zavŕšil cestu premeny až do tej miery, že sa cítil bratom všetkých. Hovorím o blahoslavenom Charlesovi de Foucauldovi.
287. Jeho ideál totálnej odovzdanosti Bohu sa napokon uskutočnil v identifikácii s poslednými a opustenými v diaľavách africkej púšte. V tejto súvislosti vyjadril svoju túžbu vnímať ktorúkoľvek ľudskú bytosť ako brata,286
a jedného svojho priateľa prosil: „Modlite sa k Bohu, aby som dokázal byť skutočne bratom všetkých duší tejto krajiny.“287
V konečnom dôsledku chcel byť „univerzálnym bratom“.288
No len tak, že sa identifikoval s poslednými, dospel k tomu, že bol bratom všetkých. Nech Boh inšpiruje tento ideál v každom z nás. Amen.
Pane a Otče ľudstva,
ktorý si stvoril všetky ľudské bytosti s rovnakou dôstojnosťou,
vlej do našich sŕdc ducha bratstva.
Prebuď v nás sen o novom spôsobe stretnutia,
o dialógu, spravodlivosti a pokoji.
Podnieť nás, aby sme všade vytvárali lepšiu spoločnosť
a dôstojnejší svet
bez hladu, chudoby, násilia a vojen.
Nech sa naše srdce otvorí
všetkým obyvateľom a národom zeme,
aby sme spoznali dobro a krásu,
ktoré si do nej zasial,
aby sme nadväzovali bližšie vzťahy
zjednotené v nádeji a spoločných cieľoch. Amen.
Bože náš, trojjediná láska,
daj, aby zo sily tvojho božského spoločenstva
prúdila do nás bratská láska.
Daruj nám lásku, ktorá sa prejavovala v Ježišových gestách,
v jeho nazaretskej rodine a prvom kresťanskom spoločenstve.
Daj, aby sme my kresťania žili evanjelium
a v každom človeku dokázali spoznať Krista,
aby sme ho videli ukrižovaného v úzkostiach opustených
a zabudnutých tohto sveta
a vzkrieseného v každom bratovi,
ktorý sa znovu stavia na nohy.
Príď, Duchu Svätý, ukáž nám svoju krásu,
ktorá žiari vo všetkých národoch zeme,
aby sme objavili, že všetci sú dôležití,
všetci sú potrební, nevyhnutní, že sú rôznymi tvárami
toho istého ľudstva, ktoré Boh miluje. Amen.