Narodenie Izmaelovo. –
116,1-7
Abramova žena Sarai neporodila mu dieťa. Mala však ona aj egyptskú slúžku menom Agar.
2Sarai povedala Abramovi: „Pozri, Pán ma uzavrel, že nemôžem porodiť. Vojdi teda k mojej slúžke! Možno, že aspoň z nej dostanem synov.“ Abram počúvol jej radu.
3I vzala Abramova žena Sarai svoju služobnicu, Egypťanku Agar – Abram vtedy býval už desať rokov v kanaánskej krajine –, a dala ju za ženu svojmu mužovi Abramovi.
4On k nej vošiel a ona počala. Keď však spozorovala, že počala, s opovrhnutím sa dívala na svoju paniu.
5Vtedy povedala Sarai Abramovi: „Na mojej krivde máš aj ty účasť. Ja sama som dala svoju slúžku do tvojho lona a teraz, keď vidí, že počala, pozerá na mňa s opovrhnutím. Nech Pán súdi medzi mnou a tebou!“
6Abram odvetil Sarai: „Veď je tvoja slúžka v tvojej moci! Nalož s ňou, ako uznáš za dobré!“ Sarai však s ňou nakladala tvrdo, takže ona od nej utiekla.
7Pánov anjel ju však našiel pri prameni vody na púšti, na ceste do Suru,
88-11
a povedal jej: „Odkiaľ ideš, Agar, Saraina slúžka, a kam sa uberáš?“ A ona odpovedala: „Utekám pred svojou paňou Sarai.“
9Tu jej Pánov anjel povedal: „Vráť sa k svojej panej a podrob sa jej moci!“
10A Pánov anjel jej hovoril ďalej: „Tak veľmi rozmnožím tvoje potomstvo, že sa pre množstvo nedá ani spočítať.“
11A ešte jej Pánov anjel hovoril:
„Hľa, počala si a porodíš syna,
a nazveš ho menom Izmael,
lebo Pán vypočul tvoje vzdychy;
12
bude to človek ako divý osol,
jeho ruka bude proti všetkým
a ruky všetkých proti nemu
a bude bývať nablízku všetkých svojich bratov.“
13Potom nazvala Pána, ktorý k nej hovoril: „Ty si Boh, ktorý si ma videl, lebo“ – povedala – „či som azda nevidela toho, ktorý sa na mňa díval?“ 14Preto studňu nazvala studňou Lachaj roi (studňa Živého, ktorý ma vidí). To je tá medzi Kádešom a Baradom.
15Potom Agar porodila Abramovi syna a Abram nazval syna, ktorého mu porodila Agar, Izmael. 16Abram mal osemdesiatšesť rokov, keď mu Agar porodila Izmaela.