Nové kňazstvo a nová svätyňa. – 1Hlavné z toho, čo hovoríme, je: Máme takého veľkňaza, ktorý si zasadol po pravici trónu Velebnosti v nebesiach 2ako služobník svätyne a pravého stánku, ktorý postavil Pán, a nie človek.
3Lebo každý veľkňaz je ustanovený na to, aby prinášal dary a obety. Preto aj on musel mať niečo, čo by obetoval.
4Keby bol teda na zemi, ani by nebol kňazom, pretože sú tu takí, čo prinášajú dary podľa zákona.
58, 5No oni slúžia obrazu a tieňu nebeskej skutočnosti, ako bolo nariadené Mojžišovi, keď mal zhotoviť stánok: „Hľaď,“ povedal mu, „aby si všetko urobil podľa vzoru, ktorý ti bol ukázaný na vrchu.“
6Teraz však dostal o toľko vznešenejšiu službu, o koľko je lepšia zmluva, ktorej je prostredníkom, lebo sa zakladá na lepších prisľúbeniach.
7Veď keby tá prvá bola bývala bez chyby, nebolo by sa hľadalo miesto pre druhú.
88-12Lebo keď ich karhá, hovorí: „Hľa, prichádzajú dni, hovorí Pán, a uzavriem s domom Izraela a s domom Júdu novú zmluvu;
9nie takú zmluvu, akú som uzavrel s ich otcami v ten deň, keď som ich vzal za ruku, aby som ich vyviedol z egyptskej krajiny. Lebo oni nezotrvali v mojej zmluve a ja som ich opustil, hovorí Pán.
10Lebo toto je zmluva, ktorú uzavriem s domom Izraela po tých dňoch, hovorí Pán: Svoje zákony vložím do ich mysle a vpíšem im ich do srdca; a budem ich Bohom a oni budú mojím ľudom.
11A nik už nebude poúčať svojho druha ani brat svojho brata slovami: »Poznaj Pána,« lebo ma budú poznať všetci, od najmenšieho až po najväčšieho z nich,
12pretože sa zľutujem nad ich neprávosťami a na ich hriechy si už nespomeniem.“
13Keď povedal „novú“, vyhlásil prvú za starú; čo však je prežité a zostarlo, je blízko zániku.