20. Učenie Cirkvi o správnom regulované pôrodnosti – vyhlasuje sám Boží zákon – sa iste bude mnohým zdať takým, že sa nielen ťažko, ale dokonca vôbec nedá zachovať. Naozaj, ako všetky vznešené a užitočné dobrá, aj tento zákon vyžaduje pevné predsavzatie a veľké úsilie od jednotlivcov, rodín a ľudskej spoločnosti. Ba nemožno ho zachovať bez pomoci Božej milosti, ktorá podopiera a posilňuje dobrú vôľu človeka. Tým však, čo vec hlbšie uvážia, tieto úsilia sa iste budú javiť ako niečo, čo pozdvihuje dôstojnosť človeka a prispieva k dobru ľudskej spoločnosti.
21. Správne a dôstojné regulovanie pôrodnosti predovšetkým vyžaduje od manželov, aby dôkladne poznali a vážili si pravé hodnoty života a rodiny a aby si navykli dokonale ovládať seba i svoje pudy. Ovládanie pudov rozumom a slobodnou vôľou nepochybne vyžaduje askézu, aby citové prejavy manželského života boli v súlade s ustanoveným poriadkom a zvlášť aby sa zachovala periodická zdržanlivosť. Táto disciplína, ktorá patrí k manželskej čistote, nielenže neškodí manželskej láske, ale naopak, dáva jej vyššiu ľudskú hodnotu. Hoci takáto disciplína vyžaduje neprestajné úsilie, predsa vďaka jej blahodarnému vplyvu sa manželia plne rozvíjajú a obohacujú duchovnými hodnotami. Prináša totiž rodinnému životu ovocie mieru a pokoja a prispieva k rozriešeniu iných problémov. Podporuje starostlivosť o partnera a úctu k nemu, pomáha manželom ovládať sebectvo, ktoré je nepriateľom pravej lásky, a prehlbuje ich zmysel pre zodpovednosť. A napokon rodičom dáva schopnosť hlbšie a účinnejšie vplývať na výchovu detí; a deti a mládež, ako rastú vekom, správne zmýšľajú o ľudských hodnotách a pokojne i harmonicky rozvíjajú duchovné a telesné schopnosti.
22. Využívame túto príležitosť, aby sme pripomenuli vychovávateľom a všetkým, čo sú zodpovední za spoločné dobro ľudskej spoločnosti, že je nevyhnutné vytvárať priaznivé ovzdušie pre výchovu k čistote, aby totiž pravá sloboda zvíťazila nad neviazanosťou, a to dôsledným zachovávaním predpisov mravného poriadku.
Všetko teda, čo v dnešných oznamovacích prostriedkoch rozdúchava zmyselnosť a napomáha uvoľnenosť mravov, ako aj akúkoľvek formu pornografie a nemravných predstavení, majú verejne a jednohlasne spoločnými silami odsúdiť tí, čo sú povinní starať sa o rozvoj kultúry a chrániť najvyššie duchovné hodnoty. Nesprávne by bolo pokúšať sa schvaľovať takéto zvrátenosti umeleckými a vedeckými dôvodmi25
alebo argumentovať slobodou, ktorú azda verejná moc poskytuje na tomto poli.
23. Dovoľujeme si teda obrátiť sa na vládcov národov, ktorí predovšetkým majú povinnosť chrániť spoločné dobro a možnosť toľko urobiť pre ochranu dobrých mravov: nikdy nestrpte, aby sa kazili čnostné mravy vašich národov; zabráňte, aby sa do rodiny, ktorá je základnou bunkou spoločnosti, zavádzali cez zákony také spôsoby konania, ktoré odporujú prirodzenému a Božiemu zákonu. Svetská vrchnosť môže a aj má riešiť populačný problém inou cestou, a to vynášaním prezieravých zákonov pre rodiny a takou múdrou výchovou ľudí, ktorá zaručuje mravný zákon a slobodu občanov.
Veľmi dobre vieme, koľko ťažkostí spôsobuje táto otázka verejným predstaviteľom moci najmä v rozvojových krajinách. Oprávnené starosti, ktoré ich trápia, viedli nás vydať encykliku s názvom O rozvoji národov. Teraz spolu s naším predchodcom blahej pamäti Jánom XXIII. opakujeme tieto slová: „Tieto problémy... treba riešiť tak, aby sa nesledovali metódy a opatrenia, ktoré sú nedôstojné človeka a ktoré sa mu neostýchajú odporúčať tí, ktoré človeka a jeho život chápu čisto materialisticky. Nazdávame sa, že túto otázku možno riešiť iba tak, ak hospodársky a sociálny pokrok bude brať ohľad na pravé ľudské individuálne a spoločenské hodnoty a napomáhať ich“.26
Bola by veľká nespravodlivosť pripisovať Božej prozreteľnosti to, čo, naopak, bolo zapríčinené menej rozumným riadením spoločnosti, nedostatočným zmyslom pre sociálnu spravodlivosť, hromadením majetku na sebecké ciele alebo ľahostajnou neochotou vziať na seba námahy a práce potrebné na zvýšenie životnej úrovne národa a všetkých jeho detí.27
Kiežby sa všetky vlády, ktorých sa to týka – ako to už niektoré z nich chvályhodne robia – zanietili pre nové kroky a podujatia. Nech neochabuje snaha o vzájomnú pomoc medzi všetkými krajinami veľkej ľudskej rodiny. Myslíme, že sa veľkým medzinárodným organizáciám otvára takmer nekonečné pole činnosti.
24. Teraz sa obraciame slovami povzbudenia na vedcov, ktorí „môžu veľa urobiť v záujme manželstva a rodiny i pokoja svedomia, ak sa spoločným úsilím budú snažiť dôkladnejšie objasniť rozličné podmienky napomáhajúce mravne dovolené regulovanie ľudskej pôrodnosti“.28
Predovšetkým je žiadúce – čo už bolo túžbou Pia XII. – aby lekárska veda mohla určiť dostatočne istý základ pre mravne dovolenú kontrolu pôrodnosti, ktorý by spočíval v poznaní prirodzených cyklov29. Takto vedci, najmä katolícki, výsledkami svojho bádania jasne dokážu správnosť toho, čo učí Cirkev, že totiž „nemôže jestvovať opravdivé protirečenie medzi Božími zákonmi, ktoré sa týkajú odovzdávania života, a tými, ktoré sa týkajú pestovania pravej manželskej lásky.“30
25. Teraz sa osobitným spôsobom obraciame na našich synov a dcéry, najmä na tých, ktorých Boh volá, aby mu slúžili v manželstve. Keď Cirkev hlása neporušiteľné požiadavky Božieho zákona, ohlasuje spásu a vo sviatostiach otvára cestu milosti, ktorou sa človek stáva novým stvorením, schopným v láske a v pravej slobode zodpovedať vznešenému úmyslu svojho Stvoriteľa a Spasiteľa a pocítiť aj príjemnosť Kristovho jarma.31
Keď teda kresťanskí manželia poslušne počúvajú jej hlas, nech sú si vedomí, že ich kresťanské povolanie, pochádzajúce z krstu, sviatosťou manželstva sa ďalej rozvíja a upevňuje. Lebo ňou sa posilňujú a akoby zasväcujú, aby verne plnili svoje úlohy, dokonale uskutočňovali svoje povolanie a vydávali, ako sa na nich patrí, pred svetom kresťanské svedectvo.32
Pán im zveril úlohu zviditeľniť pred ľuďmi svätosť a sladkosť zákona, ktorý zjednocuje ich vzájomnú lásku spolupôsobením s láskou Boha, pôvodcu ľudského života.
Vôbec tu nechceme zamlčať ťažkosti, niekedy veľké, s ktorými sa stretáva život kresťanských manželov. Lebo pre nich, ako i pre každého z nás, „tesná je brána a úzka cesta, čo vedie do života“.33
Ale nádej na tento život im jasným svetlom osvecuje cestu, zatiaľ čo sa silnou vôľou usilujú, aby žili v tomto veku triezvo, spravodlivo a nábožne“,34
a uvedomujú si, že „tvárnosť tohto sveta sa pomíňa“.35
Preto nech manželia ochotne prijímajú sebe určené námahy, posilnení vierou a tou nádejou, ktorá „nezahanbuje, lebo Božia láska je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali“.36
Ustavičnou modlitbou nech si vyprosujú Božiu pomoc a nech čerpajú milosť a lásku predovšetkým z večného prameňa Eucharistie. Ak ich zdržujú ešte hriechy, nech neklesajú na duchu, ale nech sa pokorne a vytrvalo utiekajú k Božiemu milosrdenstvu, ktoré hojne udeľuje sviatosť zmierenia. Takto budú môcť zaiste dospieť k dokonalosti manželského života, ktorú Apoštol vyjadril týmito slovami: „Muži, milujte manželky, ako aj Kristus miluje Cirkev... Tak sú aj muži povinní milovať svoje manželky ako vlastné telá. Kto miluje svoju manželku, miluje seba samého. Veď nik nikdy nemal v nenávisti svoje telo, ale živí si ho a opatruje, ako aj Kristus Cirkev... Toto tajomstvo je veľké; ja hovorím o Kristovi a Cirkvi. Ale aj vy, každý jeden nech miluje svoju manželku ako seba samého. A manželka nech si ctí muža.“37
26. Z plodov, ktoré dozrievajú vtedy, ak sa horlivým úsilím zachová Boží zákon, najcennejší je ten, keď manželia sami nezriedka túžia podeliť sa s inými o svoje skúsenosti. Tak sa stáva, že do širokého okruhu laického povolania vstupuje nový významný druh apoštolátu, ktorým manželia slúžia iným manželom. Vtedy totiž sami manželia vykonávajú apoštolát voči iným manželom a stávajú sa ich vodcami. Spomedzi toľkých foriem kresťanského apoštolátu sa rozhodne tento spôsob zdá najvhodnejší.38
27. Máme vo veľkej úcte aj lekárov a zdravotníkov, ktorí sa pri vykonávaní svojich povinností snažia zachovávať skôr to, čo od nich žiada osobitný ráz kresťanského povolania, než akýkoľvek ľudský osoh. Nech teda pevne vytrvajú v predsavzatí, že budú vždy podporovať tie názory, ktoré sa opierajú o vieru a o správne usudzujúci rozum, a nech sa usilujú vo svojom prostredí získať pre ne súhlas a úctu. Okrem toho nech považujú za osobitnú povinnosť svojho povolania nadobudnúť na tomto nie ľahkom poli potrebné vzdelanie, aby mohli manželom, ktorí sa na nich obrátia, dať správnu radu a ukázať pravú cestu, ako sa to právom od nich očakáva.
28. Plní dôvery obraciame sa na vás, milovaní synovia kňazi, ktorí ste vďaka posvätnému úradu, ktorý zastávate, poradcami a duchovnými vodcami jednotlivcov a rodín. Lebo vašou, a to hlavnou úlohou je – a týka sa to najmä vás, čo učíte morálnu teológiu – aby ste učenie Cirkvi o manželstve podávali úplne a jasne. Dávajte ako prví plnením svojej služby príklad úprimnej poslušnosti, ktorú treba navonok i vnútorne prejavovať Učiteľskému úradu Cirkvi. Viete, že ste viazaní touto poslušnosťou ani nie tak z dôvodov tu uvedených, ako skôr pre svetlo Ducha Svätého, ktorým sú obdarení najmä pastieri Cirkvi pri výklade pravdy.39
Dobre viete, že je veľmi dôležité kvôli zachovaniu pokoja duší a jednoty kresťanského ľudu, aby v otázkach mravov a viery všetci poslúchali Učiteľský úrad Cirkvi a hovorili tou istou rečou. Preto vás z celého srdca vyzývame starostlivými slovami veľkého apoštola Pavla: „Prosím vás, bratia, pre meno nášho Pána Ježiša Krista, všetci hovorte to isté, aby neboli medzi vami roztržky, ale aby ste boli dokonalí v rovnakom zmýšľaní a v rovnakom úsudku.“40
29. Ak vynikajúcou formou lásky k dušiam je v ničom nezľaviť zo spasiteľného učenia Krista, má sa to vždy spájať s trpezlivosťou a láskou, v čom dal príklad sám Spasiteľ pri rozprávaní a zaobchádzaní s ľuďmi. On totiž, hoci neprišiel odsúdiť svet, ale spasiť,41
bol veľmi prísny pokiaľ ide o hriechy, ale trpezlivý a milosrdný voči hriešnikom.
A tak manželia, trápení svojimi ťažkosťami, nech nájdu v slovách a v srdci kňaza akoby ozvenu hlasu a lásky nášho Vykupiteľa.
Milovaní synovia, hovorte vždy s veľkou dôverou, v presvedčení, že Svätý Duch Boží, ktorý je prítomný v Učiteľskom úrade pri predkladaní správneho učenia, osvecuje zvnútra srdcia veriacich a pobáda ich k súhlasu. Počúvajte manželov o potrebe modlitby a vhodne ich vychovávajte, aby často s vierou pristupovali k sviatostiam Eucharistia a zmierenia a nikdy neklesali na duchu pre svoje slabosti.