V ten deň sa bude v júdskej krajine spievať táto pieseň:
„Máme pevné mesto,
spásu položil,
múry a hradby.

Otvorte brány
a vstúpi spravodlivý ľud,
ktorý zachová vernosť.

Má myseľ pevnú,
zachoval si mu mier,
mier, veď dúfa v teba.

Dúfajte v Pána na veky večné,
lebo Pán, Jahve, je večnou skalou.

Preto znížil obyvateľov výšin,
mesto vyvýšené;
zrútil ho, zrútil až k zemi,
zrazil ho až do prachu.

Rozšliapala ho noha,
nohy biednych, kroky slabých.

Cesta spravodlivého je rovná,
cestu spravodlivého na rovno upravíš.“

Áno, cestu tvojich súdov, Pane, sme čakali,
tvoje meno a tvoja sláva je túžbou duše.

Svojou dušou dychtím po tebe v noci,
áno, môj duch ťa vrúcne hľadá ráno,
lebo podľa tvojich súdov na zemi
učia sa obyvatelia sveta spravodlivosti.

Dostane zlosyn milosť? Nenaučí sa pravde,
v zemi spravodlivých hreší
a nevidí velebnosť Pána.

Pane, tvoja ruka je zdvihnutá, a nevidia;
s hanbou uvidia horlivosť o ľud,
tvojich nepriateľov strávi oheň.

Pane, daruješ nám pokoj,
veď aj všetky naše diela si ty urobil!

Pane, Bože náš, vládli nad nami páni okrem teba,
len ty si nám umožnil chváliť tvoje meno.

Mŕtvi neožijú, tiene nepovstanú,
preto si ich strestal a vyhubil,
zničil si všetku ich pamiatku.

Zveľadil si národ, Pane,
zveľadil si národ, seba oslávil,
rozšíril si všetky hranice krajiny.

Pane, v tiesni ťa hľadali.
Šeptom vylievali prosby,
keď ich karhal.

Ako ťarchavá žena, keď sa blíži k pôrodu,
zvíja sa a volá v bolestiach,
tak sme boli my, Pane, pred tebou.

Počali sme, zvíjali sme sa
a akoby sme boli porodili vietor,
spásu sme nepriviedli krajine
a nezrodili sa obyvatelia zeme.

Tvoji mŕtvi ožijú!
Vstanú moje mŕtvoly!
Vzbuďte sa a plesajte,
ktorí bývate v prachu!
Veď tvoja rosa je rosou svetla
a zem porodí tiene.

Choď, ľud môj, vstúp do svojich izieb
a zapri dvere za sebou,
schovaj sa trocha, nakrátko,
kým neprejde hnev.

Bo, hľa, vychádza Pán zo svojho príbytku,
aby trestal hriech na obyvateľoch zeme.
Zem odhalí svoju krv
a neukryje viac svojich zabitých.