Beda pyšnej korune opilcov Efraimu
a zvädnutému kvetu jeho skvostnej ozdoby,
ktorá je na hlave tučného údolia zrazených vínom.

Hľa, kohos’ mocného a silného má Pán.
Ako ľadovec, zhubný víchor,
ako príval veľkých, dravých vôd
zhodí na zem násilím.

Nohami bude pošliapaná
pyšná koruna opilcov Efraimu.

A so zvädnutým kvetom
jeho skvostnej ozdoby,
ktorá je na hlave tučného údolia,
bude to, čo s ranou figou pred oberačkou,
ktorú zhltne ten, kto ju zazrie,
sotvaže ju má v ruke.

V ten deň bude Pán zástupov
krásnou korunou a ozdobným vencom
zvyškom svojho ľudu,

duchom práva tomu, čo zasadá na súde,
a udatnosťou tým, čo zatlačia boj k bráne.

Lenže aj títo blúdia od vína
a od liehu sa tackajú,
kňaz i prorok blúdia od liehu,
sú pomätení od vína,
tackajú sa od liehu,
blúdia pri videní,
tackajú sa pri rozsudku.

Áno, všetky stoly sú plné vývratku
a výkalov, takže niet miesta.

„Koho to učí múdrosti?
A komu to vysvetľuje náuku?
Odkojeným mliekom?
Odtrhnutým od pŕs?

Veď káž len, káž, káž len, káž,
čakaj len, čakaj, čakaj len, čakaj,
trochu sem, trochu tam!“

Veru brblavými perami
a cudzím jazykom
bude hovoriť k tomuto ľudu

ten, čo im hovoril:
„Toto je odpočinok,
dajte pokoj mdlému,
toto je zotavenie,“
ale nechceli počuť.

Preto k nim bude slovo Pánovo:
„Káž len, káž, káž len, káž,
čakaj len, čakaj, čakaj len, čakaj,
trochu sem, trochu tam!“ –
aby išli a klesli nazad a boli zdrvení,
zaplietli sa a boli chytení.

Preto čujte, posmešníci, slovo Pánovo,
panovníci tohto ľudu, čo je v Jeruzaleme.

Pretože ste hovorili:
„So smrťou sme uzavreli zmluvu
a s peklom sme spravili dohodu,
keď sa privalí bič šľahavý, nezasiahne nás,
lebo sme si lož urobili útočišťom
a zakrývame sa klamom.“

Preto takto hovorí Pán, Jahve:
„Hľa, ja položím na Sione kameň,
kameň vyskúšaný, uholný, vzácny,
pevne zasadený. Kto uverí, nezakolíše.

Mierou urobím právo
a váhou spravodlivosť,
útočište lži však uchytí lejak
a na úkryt vyrútia sa vody.

Vaša zmluva so smrťou bude zrušená
a vaša dohoda s peklom neobstojí,
keď sa privalí bič šľahavý,
ten vás rozdrví.

Zachváti vás, kedykoľvek sa privalí,
bo ráno za ránom sa privalí, vo dne i v noci;
a len v hrôze pochopíte poučenie.“

Bo krátke je lôžko – nemožno sa vystrieť,
a prikrývka úzka – nemožno sa prikryť.

Lebo ako na vrchu Parašim vstane Pán
a zaburáca ako v údolí Gabaon,
aby urobil svoj čin – jeho čin je zvláštny,
aby uskutočnil svoj skutok – jeho skutok je divný.

Teraz sa však neposmievajte,
aby vám nestuhli okovy,
lebo o skaze, a to neodvratnej,
počul som od Pána, Jahveho zástupov,
nad celou zemou.

Nachýľte si ucho a počujte môj hlas,
dávajte pozor a čujte moju reč!

Či každý deň orie oráč (pod siatie),
otvára a bráni svoju roľu?

A či, keď urovná jej tvár,
nerozhodí kôpor a nezaseje rascu,
nedáva pšenicu, jačmeň
a ľadník do svojho ostredku?

V správnosti ho vycvičí,
jeho Boh ho vyučí.

Veď nie mláťačkou sa mláti kôpor
a koleso voza nekrúti sa po rasci,
lež prútom vytĺka sa kôpor a rasca palicou.

Obilie sa mláti, no nerozdrvuje ho večne,
neženie kolesá svojho voza
a kopytami ho nerozdrvuje.

I to pochádza od Pána zástupov,
koná zázračne, zveľaďuje múdrosť.