„Beda synom odbojným, hovorí Pán,
keď kujú plán, nie však skrze mňa,
robia zmluvu, nie však podľa môjho ducha,
aby hromadili hriech na hriech.

Kráčajú dolu do Egypta
– mojich úst sa však nespýtali –
posilniť sa silou faraóna
a schovať sa do tône Egypta.

Sila faraóna vám však bude na hanbu
a skrýša v tieni Egypta na potupu.

I keď boli jeho kniežatá v Tanise
a jeho poslovia dôjdu do Hanesu,

všetci sa sklamú v národe,
ktorý im neprospeje.
Nebude im na pomoc ani na osoh,
ale na hanbu, ba na potupu.“

Výrok nad hrochom juhu:
Cez krajinu úzkosti a biedy,
odkiaľ je lev a levica,
vretenica a okrídlený drak,
vlečú na chrbtoch oslov svoje bohatstvo
a na hrboch tiav svoje poklady
k národu, ktorý im neprospeje.

Veď Egypťania nič a nič nepomôžu,
preto som zvolal:
„Ozrutou sú nehybnou.“

Teraz choď, napíš to
na tabuľu pred nimi
a vpíš to do knihy,
aby to bolo pre budúce dni
ako svedectvo naveky!

Lebo je to národ odbojný,
lživí synovia,
synovia, čo nechcú počuť
náuku Pánovu,

čo vravia vidiacim: „Neviďte!“
a prorokom: „Neprorokujte nám pravdu,
hovorte nám príjemno,
prorokujte klamstvá,

odbočte z cesty,
odchýľte sa z chodníka,
odstráňte nám spred tváre
Svätého Izraelovho!“

Nuž takto hovorí Izraelov Svätý:
„Preto, že ste opovrhli týmto slovom,
dúfate v násilie a klamstvo
a opierate sa oň:

preto vám bude tento hriech
ako hroziaca trhlina,
rozškľabená na vysokom múre,
ktorého pád príde náhlo, rýchlo,

a bude rozbitý, ako sa rozbije hlinený hrniec,
nemilosrdne tresnutý,
že sa nenájde v jeho troskách črep,
na ktorý by sa vzal ohník z vatry,
alebo načrelo vody z mláky.“

Lebo toto hovorí Pán, Jahve, Svätý Izraelov:
„Návratom a pokojnosťou budete oslobodení,
v tichosti a dôvere je vaša sila,“
ale nechceli ste.

Ba vraveli ste: „Nie,
ale bežme na koňoch!“ –
preto budete bežať.
„A na rýchlonohých sa nesme!“ –
preto budú rýchli vaši stíhači.

Tisíc sa vás trasie pred hrozbou jedného,
pred hrozbou piatich utečiete,
kým neostanete
len ako sťažeň na temene vrchu
a ako zástava na pahorku.

A preto Pán čaká, aby sa zľutoval nad vami,
a preto sa dvíha, aby vás omilostil,
veď Bohom pravdy je Pán,
blažení všetci, čo dúfajú v neho.

Lebo, ľud na Sione,
čo bývaš v Jeruzaleme,
nie, nebudeš plakať,
áno, zľutuje sa nad tebou
na hlas tvojho volania;
len čo ho počuje, vyslyší ťa.

A dá vám chlieb tiesne a vodu úzkosti
a tvoji učitelia sa viac neschovajú,
očami budeš vidieť svojich učiteľov

a ušami počuješ spoza seba slová:
„Toto je cesta, kráčajte po nej!“ –
ak sa odchýlite napravo, či naľavo.

Vtedy poškvrníš svoje modly pokryté striebrom
a zlatom obtiahnuté liate sošky.
Rozhádžeš ich ako hnus,
povieš im: „Von!“

A on dá dažďa tvojmu siatiu,
ktorým zaseješ roľu,
a chlieb, úroda zeme,
bude výdatný a záživný.
Tvoj statok sa bude v ten deň pásť
na rozsiahlej pastve.

Voly a osly, čo obrábajú zem,
budú žrať obrok záživný,
viaty sitom a vejačkou.

Na každom čnejúcom vrchu
a na každom vysokom kopci
budú potoky, prúdy vôd
v ten deň veľkého vraždenia,
keď budú padať veže.

Svetlo mesiaca bude ako svetlo slnca,
svetlo slnca však bude sedemnásobné
(ako svetlo siedmich dní)
v deň, keď obviaže Pán
zlomeninu svojho ľudu
a dotlčené rany vylieči.

Hľa, Pánovo meno prichádza zďaleka,
– jeho hnev blčí a je ťažkým kúdolom,
jeho pery sú plné hnevu,
jeho jazyk ako stravujúci oheň,

jeho dych je ako rozvodnený potok,
čo siaha až po hrdlo –
aby otriasol národmi otrasom ničiacim,
je uzdou na lícach národov, čo vedie k blúdeniu.

Budete piesne spievať
ako v noci zasväteného sviatku
a v srdci sa budete radovať
ako ten, čo putuje s flautou,
aby došiel na vrch Pána,
k Izraelovej Skale.

A Pán dá počuť svoj velebný hlas
a zjaví rozmach svojho ramena
v prchlivom hneve a v plameni žeravého ohňa,
v záplave, búrke a v kameňoch ľadovca.

Bo od hlasu Pána zatrasie sa Asýr,
keď ho udrie palicou.

A každý úder osudnej palice,
ktorý mu zasadí Pán,
bude za zvukov bubnov a hárf
a v rozprúdenom boji ich zdolá.

Lebo oddávna je prichystaný Tofet,
(aj ten je prichystaný pre kráľa),
hlboký a široký,
v jeho priehlbine oheň a hŕba dreva,
Pánov dych ho rozpaľuje sťa prúd síry.