Choroba. –
1V tých dňoch Ezechiáš ochorel na smrť. I prišiel k nemu Amosov syn, prorok Izaiáš, a povedal mu: „Toto hovorí Pán: Usporiadaj si dom, lebo zomrieš a nebudeš žiť.“
2Nato sa Ezechiáš obrátil tvárou k stene a modlil sa k Pánovi:
3„Ach, Pane, spomeňže si, ako som putoval pred tvojou tvárou verne a s celým srdcom a robil som, čo je v tvojich očiach dobré.“ A Ezechiáš sa nahlas rozplakal.
4Tu prehovoril Pán k Izaiášovi takto.
5„Choď a povedz Ezechiášovi: Toto hovorí Pán, Boh tvojho otca Dávida: »Počul som tvoju modlitbu, videl som tvoje slzy; hľa, pridám k tvojim dňom pätnásť rokov.
6A vytrhnem teba i toto mesto z rúk asýrskeho kráľa a budem toto mesto zastávať.«
7A toto ti bude znamením od Pána, že Pán splní slovo, čo riekol:
838,8Hľa, ja vrátim tôňu stupňov, ktorými so slnkom zostúpila po Achazových stupňoch, naspäť o desať stupňov!“ I vrátilo sa slnko o desať stupňov na stupňoch, po ktorých zostúpilo.
Ezechiášov chválospev. –
99Záznam Ezechiáša, júdskeho kráľa, keď bol chorý a ozdravel zo svojej choroby.
Povedal som:
„V polovici svojich dní musím ísť.
V bránach podsvetia som olúpený
o ostatok svojich rokov.“
11Povedal som: „Neuvidím Pána
v krajine živých,
neuzriem viac človeka
medzi obyvateľmi sveta.
12Môj príbytok odtiahol,
sťahuje sa odo mňa
ako pastiersky stan.
Snujem ako tkáč svoj život;
odtrhúva sa od vlákna.
Odo dňa do noci skončíš so mnou.
Kričím až do rána.
Ako lev, tak zdrvil všetky moje kosti,
(odo dňa do noci skončíš so mnou).
Pištím ako lastovička,
ako holub hrkútam,
oči mi skleslo hľadia nahor:
Pane, som v úzkosti, zastaň sa ma!
15-17Čo mám vravieť? Veď mi povedal
a on to urobil.
Velebiť ťa budem po všetky svoje roky
pre trpkosť svojej duše.
Pane, pre toto sa žije
a pre toto všetko je život môjho ducha,
veď ma uzdravíš a dáš mi život.
Hľa, moja veľká trpkosť mi je pre dobro,
ty si zachránil môj život
od priepasti záhuby,
lebo si zahodil za chrbát
všetky moje hriechy.
Veď nie podsvetie ťa bude velebiť,
nie smrť ťa bude chváliť,
tí, čo zostupujú do jamy,
nedúfajú v tvoju vernosť.
Živý, živý ťa velebí
ako aj ja dnes,
otec synom zvestuje tvoju vernosť.
Pán ma vyslobodí
a moje piesne budeme spievať
po všetky dni svojho života
v dome Pánovom.“
Uzdravenie kráľa. – 21Izaiáš hovoril: „Nech vezmú figovú náplasť a nech priložia na vred, tak ožije.“
2222Ezechiáš však povedal: „Toto je znamenie, že pôjdem do Pánovho domu.“