Hľa, Pánova ruka nie je prikrátka, žeby nezachránil,
a jeho ucho nie je zaľahnuté, žeby nepočul!

Ale vaše hriechy sú priehradou
medzi vami a vaším Bohom
a vaše viny zakryli jeho tvár
pred vami, že nečuje.

Vaše ruky sú poškvrnené krvou
a vaše prsty hriechom,
vaše pery hovoria lož,
váš jazyk vraví neprávosť.

Niet (toho), kto by predvolával podľa práva,
ani (toho), kto by súdil poctivo;
dúfajú v ničomnosť a hovoria márnosť,
počnú muky a porodia nešťastie.

Liahnu hadie vajíčka
a tkajú vlákna pavúka;
kto zje z ich vajíčok, zomrie
a z rozpučeného vylezie zmija.

Z ich vláken rúcho nebude
a neodejú sa svojím dielom.
Ich dielo je dielo záhuby
a skutok násilia majú v ruke.

Ich nohy bežia do zlého,
náhlia sa prelievať krv nevinnú,
ich myšlienky sú myšlienky skazy,
zhuba a rúcanie je na ich ceste.

Neznajú cestu pokoja
a nieto práva v ich šľapajach,
svoje chodníčky si pokrivili
a kto po nich kráča, nemá pokoja.

Preto je právo ďaleko od nás
a spravodlivosť nás nedostihne,
čakáme na svetlo, a hľa, tma,
na žiaru, a putujeme v temnosti.

Ako slepí ohmatávame múr
a tápeme ako ten, kto nemá oči,
napoludnie sa potkýname ako v tme;
hoci silní, ako mŕtvi sme.

Mrmleme všetci ako medvede
a stále hrkútame ako holuby.
Čakáme na právo, a niet ho,
na spásu, a je od nás ďaleko.

Bo mnoho hriechov máme pred tebou
a naše viny svedčia proti nám,
áno, svoje hriechy máme pred sebou
a svoje zločiny poznáme:

nevernosť a klamstvo proti Pánovi,
odpad od nasledovania Boha,
reči násilné a odbojné,
myslenie lživých rečí v srdci.

Tak je právo zahnané späť
a spravodlivosť stojí obďaleč,
áno, poctivosť padá na ulici
a priamosť vkročiť nevládze.

Takto vystala poctivosť
a kto sa stráni zla, býva olúpený.

Videl, že niet nikoho,
a užasol, že nikto nezakročí.
Tu pomocníkom mu bolo jeho rameno
a jeho spravodlivosť, tá ho podporila.

Odial sa spravodlivosťou ako pancierom
a prilbu spásy mal na hlave,
ako odev obliekol si rúcho pomsty,
horlivosťou sa ako plášťom zahalil.

Podľa činov im odplatí,
hnev jeho nepriateľom,
odplatu protivníkom!
Ostrovom odplatí činy.

Budú sa báť mena Pánovho od západu
a jeho slávy od východu slnka,
lebo príde ako dravá rieka,
ktorú ženie Pánov dych.

Ale príde ako spasiteľ k Sionu
a k tým, čo sa z Jakuba vrátia od hriechu –
hovorí Pán.

A čo sa týka mňa, toto je moja zmluva s nimi, hovorí Pán: „Môj duch, ktorý je nad tebou, a moje slová, ktoré som ti dal do úst, nezmiznú z tvojich úst ani z úst tvojich detí, ani z úst detí tvojich detí odteraz až naveky – hovorí Pán.“