„Hľadali ma tí, čo sa nepýtali,
našli ma tí, čo nehľadali.
Vravel som: »Hľa, tu som, tu som!«
národu, čo nevzýval moje meno.

Vystieral som ruky celý deň
ku vzdorovitému ľudu,
čo kráčal cestou nedobrou
za svojimi predstavami,

k ľuďom, čo ma stále popudzujú
do tváre.
Ktorí obetujú v záhradách
a na tehlách pália kadidlo,

čo vysedávajú v hrobkách
a nocúvajú v jaskyniach,
jedávajú mäso bravčové
a nečisté kúsky sú v ich nádobách.

Čo hovoria: »Ostaň tam,
neblíž sa ku mne, lebo som ti svätý.«
Títo sú mi dymom v nose,
ohňom, čo horí celý deň.

Hľa, je napísané predo mnou:
Nebudem mlčať, kým som neodplatil.

Ale odplatím im do lona ich hriechy
a zároveň hriechy ich otcov, hovorí Pán;
ktorí pálili kadidlo na vrchoch
a zlorečili mi na kopcoch;
nameriam im do lona za ich dávne skutky.“

Toto hovorí Pán:
„Ako keď sa nájde mušt na strapci
a povie sa: »Neznič to,
lebo je v ňom požehnanie!«,
tak urobím kvôli svojim sluhom,
aby nebolo všetko zničené.

Vyvediem z Jakuba potomstvo
a z Júdu vládcu svojich vrchov,
budú tam vládnuť moji vyvolení
a moji sluhovia tam budú bývať.

Sáron bude košariskom stáda
a dolina Achor ležiskom dobytka
pre môj ľud, ktorý ma hľadal.

Vy však, čo ste opustili Pána,
čo ste zabudli na môj svätý vrch,
čo ste prestierali stôl pre Gada
a napĺňali nápoj Ménimu,

určím vás pod meč,
všetci sa zhrbíte na popravu,
lebo som volal, a neodpovedali ste,
hovoril som, a nepočúvali ste,
lež robili ste, čo je v mojich očiach zlé,
a vyvolili ste si, čo som nechcel.“

Preto Pán, Jahve, hovorí takto:
„Hľa, moji sluhovia budú jesť,
ale vy budete hladovať,

hľa, moji sluhovia budú piť,
ale vy budete žízniť,
hľa, moji sluhovia sa budú radovať,
a vy sa budete hanbiť,
hľa, moji sluhovia budú plesať
od blaženosti srdca,
vy však budete volať
od žalosti srdca
a kvíliť budete zlomeným duchom.

A zanecháte svoje meno
ako kliatbu mojim vyvoleným:
Pán, Jahve, ťa usmrtí,
ale svojich sluhov nazve iným menom.

Kto sa bude žehnať na zemi,
bude sa žehnať verným Bohom
a kto bude prisahať na zemi,
bude prisahať na verného Boha,
lebo budú zabudnuté dávne úzkosti,
áno, budú skryté pred mojím zrakom.

Lebo hľa, ja stvorím nové nebo a novú zem
a na predošlé sa nebude spomínať,
ani na myseľ neprídu,

ale tešte sa a plesajte večne
nad tým, čo som stvoril,
lebo hľa, ja stvorím Jeruzalem na plesanie
a jeho ľud na radosť!

Plesám nad Jeruzalemom,
teším sa svojmu ľudu
a už v ňom nebude počuť
hlas plaču a hlas volania.

Nebude tam už párdňové dieťa
ani starec, ktorý nedoplní svoj vek,
ale mladík zomrie storočný
a hriešnik ako storočný bude prekliaty.

Budú stavať domy a bývať,
budú sadiť vinice a jesť ich plod.

Nepostavia, aby iný býval,
nezasadia, aby iný jedol,
lebo ako vek stromu
bude vek môjho ľudu
a prácu svojich rúk
užijú moji vyvolení.

Nebudú sa nadarmo ustávať
a nebudú robiť pre hrôzu,
veď sú požehnaný rod Pána
a s nimi aj ich potomstvo.

Prv, než budú volať, ja odpoviem,
ešte len budú vravieť a ja ich vyslyším.

Vlk a baránok budú sa pásť ako jeden
a lev sťa vôl bude žrať slamu;
a had? – prach mu bude pokrmom…
Nebudú škodiť a nebudú ničiť
na celom mojom svätom pahorku,“
hovorí Pán.