Náznak pohromy. –
1Pán mi povedal: „Vezmi veľkú tabuľu a napíš na ňu ľudským písmom: Náhla korisť – rýchly lup!“
28,2I vzal som si hodnoverných svedkov, kňaza Uriáša a Zachariáša, syna Barachiášovho.
33Potom som pristúpil k prorokyni; i počala a porodila syna. A Pán mi riekol: „Nazvi ho Náhla korisť – rýchly lup.
4Lebo skôr, ako by chlapec vedel volať: »Otče« a: »Matka,« budú odnášať bohatstvo Damasku a korisť Samárie pred asýrskeho kráľa.“
Nepriatelia a Emanuel. – 5A Pán ešte ďalej hovoril ku mne takto:
6„Pretože tento ľud zavrhol
vody Siloe, ktoré tečú tíško,
a potešil tým Rasina
a Romeliášovho syna:
7preto, hľa, privedie na nich (Pán)
silné a hojné vody Rieky:
– asýrskeho kráľa a všetko jeho vojsko –
i vystúpi nad všetky svoje riečištia
a prerazí všetky svoje brehy.
Potečie v Júdsku, rozvodní sa a rozprúdi,
bude siahať až k hrdlu,
takže svojimi rozpätými krídlami
zaplní šírku tvojej krajiny, ó, Emanuel!“
(Len) zúrte, národy, a skazíte sa,
čujte, všetky diaľavy zeme;
(len) zbrojte a zničíte sa,
(len) zbrojte a zničíte sa!
10Kujte plán – a stroskotá;
hovorte reči – a neobstoja,
pretože s nami je Boh.
Pána sa treba báť
11Lebo takto mi hovoril Pán
mocným zásahom a upravoval ma,
aby som nešiel cestou tohto ľudu. Riekol:
12„Nezvite sprisahaním všetko,
čo tento ľud volá sprisahaním,
a čoho sa on bojí, nebojte sa
a nestrachujte sa!
Pána zástupov, toho majte za Svätého!
On je vašou bázňou a on vaším strachom.
14A bude svätyňou a skalou úrazu,
kameňom pádu obom domom Izraela,
sieťou a osídlom obyvateľom Jeruzalema.
I potknú sa oň mnohí,
padnú a rozbijú sa;
zachytia sa a budú ulovení.“
Zúfalosť. –
1616„Potvrď svedectvo a zapečať náuku u mojich učeníkov.“
17Čakám teda na Pána, ktorý si zakryl tvár pred domom Jakuba, a dúfam v neho.
1818Hľa, ja a chlapci, ktorých mi dal Pán, sme znakmi a znameniami v Izraeli od Pána zástupov, čo býva na vrchu Sion!
1919 n.Keď vám povedia: „Dopytujte sa u čarodejov a veštcov, čo šuškajú a šepocú; či sa nemá národ dopytovať u svojho boha, o živých u mŕtvych?“
20K náuke a ku svedectvu! Ak nebudú hovoriť takto, budú ako tí, pre ktorých niet svitania.
21Bude chodiť v nej (v krajine) ochabnutý a hladný, a keď vylačnie, rozzúri sa a bude zlorečiť svojmu kráľovi a svojmu Bohu. A či sa obráti nahor,
22či sa pozrie na zem: hľa, úzkosť a tma a hrôzyplné temno!
Mesiášske svetlo. –
Ale mrákavy uniknú,
2323lebo nebude tma tam, kde je (teraz) súženie. V predošlom čase znevážil krajinu Zabulona a krajinu Neftaliho, v poslednom však zvelebí pobrežie mora, Zajordánsko, Galileu pohanov.