„Veď či za správne si toto vari pokladal:
»U Pána mám právo,« tak si hovoril.

Teraz zasa tvrdíš: »Čo je ťa do toho,
čože ti tým robím, že hriech pášem ja?«

Nuž tak, chcem dať teraz tebe hlavne odpoveď,
zároveň však s tebou tvojim priateľom.

Na nebesá pozri, len sa dívaj (pozorne)!
Hľaďže na oblaky: Vyššie než ty sú.

Keď hriech teda pášeš, čo urobíš jemu tým?
Ak máš nemálo vín, čo mu spôsobíš?

Ak si spravodlivý, čože mu tým daruješ
alebo čo môže prijať z tvojej ruky?!

Tvoja bezbožnosť týka sa muža; jak si ty,
tvoja spravodlivosť syna človeka.

Nariekajú oni pod útlakom velikým,
kvília pod ramenom mocných vladárov.

Lenže nepomyslia: »Kde je Boh, čo stvoril nás,
ten, čo dáva v noci piesňam hlaholiť,

čo nás poučuje tvorstvom pozemským
a čo nás vzdeláva vtáctvom nebeským?«

Bedákajú iba, nik im nedá odpoveď
pred spurným pohľadom tamtých hriešnikov.

Všetko to je márne, Boh ich nechce vypočuť,
Všemohúci si to ani nevšimne.

Čo však, keď ty vravíš, že ho veru nevidíš,
hoci s ním máš súd mať, na to čakáš len?

Že hnev jeho teraz teda ešte netresce,
že sa o priestupok zaraz nestará,

Jób si už aj ústa naprázdno ver’ otvára,
keďže vedu nemá, tára priveľa.“