1A Elihu opäť vravel:
Jób si protirečí
2„Veď či za správne si toto vari pokladal:
»U Pána mám právo,« tak si hovoril.
35,3
Teraz zasa tvrdíš: »Čo je ťa do toho,
čože ti tým robím, že hriech pášem ja?«
Nuž tak, chcem dať teraz tebe hlavne odpoveď,
zároveň však s tebou tvojim priateľom.
Neprávosť neublíži Bohu
5Na nebesá pozri, len sa dívaj (pozorne)!
Hľaďže na oblaky: Vyššie než ty sú.
Keď hriech teda pášeš, čo urobíš jemu tým?
Ak máš nemálo vín, čo mu spôsobíš?
Ak si spravodlivý, čože mu tým daruješ
alebo čo môže prijať z tvojej ruky?!
Neprávosť ubližuje ľuďom
8Tvoja bezbožnosť týka sa muža; jak si ty,
tvoja spravodlivosť syna človeka.
Nariekajú oni pod útlakom velikým,
kvília pod ramenom mocných vladárov.
10 n.
Lenže nepomyslia: »Kde je Boh, čo stvoril nás,
ten, čo dáva v noci piesňam hlaholiť,
čo nás poučuje tvorstvom pozemským
a čo nás vzdeláva vtáctvom nebeským?«
Bedákajú iba, nik im nedá odpoveď
pred spurným pohľadom tamtých hriešnikov.
Všetko to je márne, Boh ich nechce vypočuť,
Všemohúci si to ani nevšimne.
14-16
Čo však, keď ty vravíš, že ho veru nevidíš,
hoci s ním máš súd mať, na to čakáš len?
Že hnev jeho teraz teda ešte netresce,
že sa o priestupok zaraz nestará,
Jób si už aj ústa naprázdno ver’ otvára,
keďže vedu nemá, tára priveľa.“