Veď zákony národov sú nič,
je to drevo zoťaté v hore,
dielo rúk umelca sekerou.

Krášlia ich striebrom a zlatom,
upevňujú ich klinmi a kladivom,
aby sa neknísali.

Sú ako mátoha na uhorkovisku: nehovoria;
treba ich nosiť, lebo nechodia.
Nebojte sa ich, veď neublížia,
ale ani dobro konať nevládzu.“

Nič ti nie je podobné, Pane, ty si veľký
a veľké i mocné je tvoje meno.

Kto by sa ťa nebál, kráľ národov?
Áno, tebe to patrí,
veď medzi všetkými mudrcmi národov
a vo všetkých ich kráľovstvách
nie je ti nič podobné.

Hlúpi a sprostí sú dovedna,
ich náuka je ničomná. Drevo je to,

striebro kované, donesené z Taršišu,
a zlato z Ofíru;
dielo umelca a rúk zlievača.
Červený a fialový purpur je ich odev,
všetko je to dielo umelcov.

Ale Pán je opravdivý Boh,
on je Boh živý a večný kráľ,
od jeho prchkosti trasie sa zem,
národy nevydržia jeho hnev.

Zem stvoril svojou mocou,
svojou múdrosťou postavil svet
a svojím dôvtipom rozpäl nebesá.

Keď sa ozve, na nebi zahučia vody,
od končín zeme dvíha oblaky,
k dažďu pripája hromy
a vietor zo svojich skladíšť vypúšťa.

Osprostel každý človek, vedomosti nemá,
hanby sa dožil pre modlu každý zlievač,
lebo klamom sú jeho liatiny
a ducha nieto v nich.

Ničotou sú, dielom na posmech,
v deň svojho navštívenia zahynú.

Jakubov údel nie je takýto,
ním je Stvoriteľ všetkého.
A Izrael je kmeň jemu vlastný,
Pán zástupov je jeho meno.