„Pochoďte ulice Jeruzalema,
pozerajte, vyzvedajte
a hľadajte po jeho námestiach,
či nájdete muža,
čo koná spravodlivo
a vyhľadáva pravdu,
tak mu odpustím.

A keď hovoria: »Ako žije Pán,«
isteže prisahajú krivo.“

Pane, či tvoje oči nehľadajú pravdu?
Udrel si ich, ale necítili,
znivočil si ich, odmietli výstrahu,
tvár si zatvrdili väčšmi ako kameň,
nechceli sa obrátiť.

Ja však som povedal: „Sú to len bedári,
prihlúpi, že nepoznajú cestu Pánovu,
spravodlivosť svojho Boha.

Zájdem si k veľkým, tým budem hovoriť,
veď tí poznajú cestu Pánovu,
spravodlivosť svojho Boha.“
Lenže tí podobne polámali jarmo,
roztrhali povrazy.

Preto ich zrazí lev z lesa,
vlk púšte ich znivočí,
poza ich mestá striehne leopard,
ktokoľvek z nich vykročí, toho roztrhá,
pretože sa rozmnožili ich hriechy,
ich vzbury sú primocné.

„Ako ti to mám odpustiť?
Tvoji synovia ma opustili
a prisahali na nebohov.
Sýtil som ich, a cudzoložili,
v dome neviestky sa schádzali.

Bujnými, prekŕmenými žrebcami sú,
každý erdží za ženou blížneho.

Či toto nemám navštíviť? – hovorí Pán.
Či na národe, ktorý je takýto,
nemá sa pomstiť moja duša?

Vylezte na jeho múry, nivočte,
ale nespustošte úplne!
Odstráňte jeho výhonky,
lebo tie nepatria Pánovi.

Veď spáchali proti mne velezradu
dom Izraelov a dom Júdov,“
hovorí Pán.

Popreli Pána, hovorili: „Nie on!
Nepríde na nás nešťastie,
neuzrieme meč a hlad.

Proroci sú však ako vzduch
a proroctva u nich niet,
nech sa im stane tak!“

Nuž takto hovorí Pán, Boh zástupov:
„Pretože hovoria takéto reči,
hľa, obrátim svoje slová
v tvojich ústach na oheň
a tento ľud na drevo a strávi ich.

Hľa, ja privediem národ zďaleka
proti vám, dom Izraelov,
hovorí Pán.
Je to národ vytrvalý,
národ pradávny,
národ, ktorého reč nepoznáš
a nerozumieš, čo hovorí.

Jeho tulec je sťa otvorený hrob,
hrdinovia sú všetci.

Vyje ti žatvu a chlieb,
vyje ti synov a dcéry,
vyje ti ovce a statok,
vyje ti hrozno a figy,
mečom ti zaujme opevnené mestá,
na ktoré si sa ty spoliehal.

Ale ani v tie dni (hovorí Pán) vás nezničím úplne.“

Akže sa spytujú: „Prečo nám Pán, náš Boh, urobil toto všetko,“ odpovedz im: „Ako ste opustili mňa a slúžili ste cudzím bohom vo svojej krajine, tak budete slúžiť cudzincom v cudzej krajine.“

Toto ohláste v Jakubovom dome
a u Júdu oznámte:

„Počujte toto,
národ hlúpy a nechápavý,
ktorí majú oči, a nevidia,
aj uši, a nečujú.“

Či sa nebojíte mňa? – hovorí Pán.
Či sa netrasiete predo mnou,
ktorý som piesok určil moru za breh
sťa hrádzu večnú, ktorú neprekročí?
Hoci sa vzpínajú, nezmôžu nič,
jeho vlny hučia, a predsa ho neprekročia.

Lenže tento národ má
srdce odbojné a vzdorovité,
odstúpili, odišli.

A nemysleli si v srdci:
„Bojmeže sa Pána, svojho Boha,
ktorý dá pŕšku, včasný dážď
a dážď neskorý v pravý čas
a týždne určené na žatvu
nám zachová.“

Vaše hriechy zmiatli toto,
vaše zločiny odďaľujú od vás blaho.

Veď aj v mojom ľude nájdu sa zločinci,
striehnu sťa poľovníci zhrbení,
stavajú osídla na chytanie ľudí.

Sťa košina, plná vtáčat,
podvodu plné sú ich domy:
takto zmohutneli a zbohatli,

stučneli, stlstli,
hriešne prekročili môj príkaz,
nezastanú sa pravoty siroty,
(jednako prospievajú)
a biednym neprisúdia právo.

Či toto nemám navštíviť?
– hovorí Pán.
Či na národe, ktorý je takýto,
nemá sa pomstiť moja duša?

Hrôza a ošklivosť
šíri sa v krajine.

Proroci prorokujú klamstvo
a kňazi vládnu na vlastnú päsť;
môj ľud však má toto rád.
Ale čo spravíte, keď tomu bude koniec?