Kniha Kazateľ   –   Kaz 4

Poriadok sveta a ľudský život: nenarodiť sa je lepšie ako žiť

14,1-3

(Keď) som sa obrátil, videl som všemožné utláčania,
ktoré sa dejú pod slnkom.

A hľa, všade (znel) nárek utláčaných,
ktorí nemajú nikoho, kto by ich tešil.

Z ruky ich utláčateľov (vychádzala) presila,
(utláčaní) nemali nikoho, kto by ich mohol potešiť.

2

Za blaženejších som pokladal mŕtvych, čo už pomreli –
než živých, ktorí ešte zostávajú nažive.

3

Ale za šťastnejšieho – ako ich obidvoch – mal som toho,
kto doteraz ani nebol (na svete):
kto (totiž) nevidel dielo zloby,
aké sa deje pod slnkom.

4

Všimol som si, ako všetka námaha
a všetok zdar podnikania
slúži iba na žiarlivosť
jedného proti druhému.

A tak aj tu je márnosť a honba za vetrom.

55

Pochabý si skladá ruky krížom
a chce zožierať svoje vlastné telo.

6

„Lepšia je plná dlaň odpočinku
ako plné päste námahy a honba za vetrom.“

Len pre seba chcieť pracovať je nemúdra vec

7

Keď som sa obrátil (iným smerom),
aj tam som videl márnosť pod slnkom.

8

Tu žije niekto sám,
kto nemá pri sebe nikoho:
ani syna, ani brata.
A predsa si nevie stanoviť hranice námahe,
ani sa mu oči nevedia nasýtiť majetkom.

„Pre kohože sa namáham (takto),
že svojej duši odopieram každý pôžitok?“

Aj to je márnosť a biedne umáranie.

9

Dvaja sú na tom lepšie ako sám človek:
za svoju námahu môžu dostať väčšiu odmenu,

10

a keď padnú, jeden zdvihne druhého.
Beda však samému, keď padne!
Nemá pri sebe druha, čo by ho zodvihol.

11

Aj sa (lepšie) zahrejú, ak dvaja ležia spolu,
ale sám – akože sa môže zahriať sám?

12

Veď dvaja vedia premôcť samého,
dvaja sa (skôr) postavia na odpor.

Trojmo usúkaný povrazec
sa nepretrhne tak chytro.

Láska ľudí je vrtkavá

1313-16

Lepšie je na tom chudobný,
ale pritom múdry mladík,
ako starší a nemúdry kráľ,
ktorý sa už nedá nikomu poučiť.

1414

Lebo keby tamten prichádzal aj z väzenia
ujať sa svojho kráľovstva,
tento by bol aj pri kráľovskej (hodnosti) taký,
ako kto sa v chudobe narodil.

15

Všímal som si všetkých žijúcich,
čo kráčajú pod slnkom,
ale už s iným mladíkom,
čo nastúpil namiesto tamtoho.

16

Nebolo konca všetkému ľudu,
všetkým, ktorým stál na čele,
ale už pokolenie, čo príde po ňom,
nebude sa z neho radovať.

Aj to je márnosť a honba za vetrom.

Ako treba uctiť Boha

1717

Daj si pozor na svoje kroky,
keď ideš do domu Božieho.
Pristúp čím bližšie, aby si počul –
veď to je (cennejšia) obeta
ako dar pochabých,
lebo takí ani nevedia,
že si počínajú zle.