Čo raz kráľ povie, to má svoju platnosť;
veď kto by mu aj povedal: „Čo to robíš?“

Kto zachováva príkaz,
neokúsi nijaké zlo.
Múdre srdce pozná
čas a správny spôsob.

Lebo každá záležitosť
má svoj čas a správny spôsob:
lenže nehoda ťažko zaľahne
na človeka.

Nevie totiž, čo bude.
Lebo kto mu zvestuje, ako bude?

Nik nemá moc nad dychom života,
aby mohol zadržať dych života.

To všetko som si všímal
a (pozorne) som si ukladal do srdca,
ako je určený čas pre každý čin,
ktorý sa deje pod slnkom –
človek však chce vládnuť nad iným človekom
na svoje vlastné zlo.

Pritom som videl, že násilníci boli pochovaní,
kým tí, čo si počínali správne,
museli utiecť zo svätého miesta
a upadli v meste do zabudnutia.

že nevykonajú hneď rozsudok
nad zločinom ničomníka, –
a preto sa srdce Adamových synov
odváži konať zlo;

že hriešnik, ktorý si hanebne počína,
žije aj sto rokov, ba ešte aj viac, –
hoci aj to mi je známe,
že bohabojní sa budú mať dobre:
takí, čo majú bázeň pred (Božou) tvárou;

a zasa, že bezbožnému dobre nebude,
ani si nemôže predĺžiť svoje dni, podobné tieňu,
pretože sa nebojí Božej tváre.

Je aj iná márnosť,
ktorá sa deje na zemi,

A preto som schvaľoval radosť;
že niet pre človeka inej dobroty pod slnkom
okrem toho, že si zaje, vypije a teší sa.

Keď som sa v srdci rozhodol,
že budem poznávať múdrosť
a všímať si zamestnanie,
ktorým sú takí zaujatí na zemi,
že nikomu nevidno sen na očiach
ani vo dne, ani v noci,

tak som videl, čo všetko spôsobuje Boh
a že človek nie je schopný vystihnúť dianie,
ktoré sa odohráva pod slnkom;
čo ako by sa človek namáhal v hľadaní,
nijako ho nevie vystihnúť.