1137Zjavenie svätého Jána, ktoré sa číta v liturgii Cirkvi, nám najprv zjavuje, že „na nebi stál trón a na tróne On, Sediaci“ (Zjv 4, 2): „Pán“, Boh (Iz 6, 1).1
Potom zjavuje „Baránka,662 ktorý bol ako zabitý“ (Zjv 5, 6):2
ukrižovaného a vzkrieseného Krista, jediného veľkňaza pravého svätostánku,3
„ktorý dary prináša a je prinášaný, ich prijíma a je rozdávaný“.4
Nakoniec zjavuje „rieku vody života... vytekajúcu od Božieho a Baránkovho trónu“ (Zjv 22, 1), jeden z najkrajších symbolov Ducha Svätého.5
1138Na službe chvály Boha a na zavŕšení jeho plánu sa zúčastňujú tí, čo boli „zjednotení ako v hlave“ v Kristovi:335 nebeské mocnosti,6
celé stvorenie (štyri živé bytosti), služobníci starej a novej zmluvy (dvadsaťštyri starcov), nový Boží ľud (stoštyridsaťštyritisíc označených),7
najmä mučeníci „zabití pre Božie slovo“ (Zjv 6, 9), presvätá Božia Matka (žena8),1370 Baránkova nevesta9
a napokon „veľký zástup, ktorý nik nemohol spočítať, zo všetkých národov, kmeňov, plemien a jazykov“ (Zjv 7, 9).
1139Na tejto nebeskej liturgii nám Duch Svätý a Cirkev dávajú účasť, keď vo sviatostiach slávime tajomstvo spásy.