1260„Keďže Kristus zomrel za všetkých a konečné povolanie človeka je v skutočnosti len jedno, a to Božie, máme veriť, že Duch Svätý dáva všetkým možnosť, aby spôsobom známym Bohu mali účasť na tomto veľkonočnom tajomstve.“55
Každý človek, ktorý hľadá pravdu a plní Božiu vôľu848 tak, ako ju pozná, môže byť spasený, hoci nepozná Kristovo evanjelium a jeho Cirkev. Možno predpokladať, že takí ľudia by boli výslovne túžili po krste, keby boli vedeli, že je nevyhnutne potrebný.
1261Pokiaľ ide o deti, ktoré zomreli bez krstu, Cirkev ich môže iba zveriť Božiemu milosrdenstvu, ako to robí v pohrebnom obrade za ne. A vskutku, veľké milosrdenstvo Boha, „ktorý chce, aby boli všetci ľudia spasení“ (1 Tim 2, 4), a Ježišova nežnosť k deťom, ktorá mu vnukla slová: „Nechajte deti prichádzať ku mne! Nebráňte im...“1257 (Mk 10, 14), dovoľujú nám dúfať, že jestvuje cesta spásy pre deti, ktoré zomreli bez krstu. Tým naliehavejšia je teda výzva Cirkvi, aby sa nebránilo deťom prísť ku Kristovi1250 prostredníctvom daru svätého krstu.
1262Rozličné účinky krstu1234 sú naznačené viditeľnými prvkami sviatostného obradu. Ponorenie do vody pripomína symboliku smrti a očistenia, ale aj znovuzrodenia a obnovy. Dva hlavné účinky krstu sú teda očistenie od hriechov a znovuzrodenie (nové narodenie) v Duchu Svätom.56
1263Krstom sa odpúšťajú všetky hriechy:977 dedičný hriech i všetky osobné hriechy, ako aj všetky tresty za hriechy.57
A naozaj, v tých, ktorí boli znovuzrodení, nezostáva nič, čo by im bránilo vojsť do Božieho kráľovstva:1425 ani Adamov hriech, ani osobný hriech, ani následky hriechu, z ktorých najťažším je odlúčenie od Boha.
1264V pokrstenom však zostávajú niektoré časné následky hriechu, ako utrpenie, choroba, smrť alebo krehkosti spojené so životom, ako sú charakterové slabosti a pod., a takisto náklonnosť na hriech, ktorú Tradícia volá žiadostivosť (concupiscentia)9762514 alebo metaforicky ohnisko hriechu (fomes peccati): „Hoci je [žiadostivosť] ponechaná na boj,1426 nemôže uškodiť tým, čo [s ňou] nesúhlasia a s pomocou milosti Krista Ježiša [jej] mužne odporujú. Ba viac: ‚Kto pretekal podľa pravidiel, dostane veniec‘405 (2 Tim 2, 5).“58
1265Krst nielenže očisťuje od všetkých hriechov, ale novopokrsteného robí aj „novým stvorením“ (2 Kor 5, 17), adoptívnym Božím synom,59
505 ktorý sa stal účastným na Božej prirodzenosti,60
460 Kristovým údom,61
Kristovým spoludedičom62
a chrámom Ducha Svätého.63
1266Najsvätejšia Trojica dáva pokrstenému posväcujúcu milosť, milosť ospravodlivenia:1992
1267Krst nás robí údmi Kristovho tela.782 „Preto... sme si navzájom údmi“ (Ef 4, 25). Krst včleňuje do Cirkvi. Z krstných prameňov sa rodí jediný Boží ľud novej zmluvy, ktorý presahuje všetky prirodzené alebo ľudské hranice národov, kultúr, rás a pohlaví: „Veď my všetci... sme v jednom Duchu pokrstení v jedno telo“ (1 Kor 12, 13).
1268Pokrstení sa stali „živými kameňmi“ na vbudovanie „do duchovného domu, do svätého kňazstva“ (1 Pt 2, 5). Krstom majú účasť na Kristovom kňazstve a na jeho prorockom a kráľovskom poslaní, sú „vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud určený na vlastníctvo,1141 aby... zvestovali slávne skutky toho, ktorý“ ich „z tmy povolal do svojho obdivuhodného svetla“ (1 Pt 2, 9). Krst dáva účasť na spoločnom kňazstve veriacich.784
1269Keď sa pokrstený stane údom Cirkvi, už nepatrí sebe,64
ale tomu, ktorý za nás zomrel a vstal z mŕtvych.65
Odvtedy je povolaný, aby sa podriaďoval iným,66
aby im slúžil67
v spoločenstve Cirkvi a aby poslúchal predstavených Cirkvi a podriaďoval sa im,68
aby si ich vážil a mal ich v láske.69
Tak ako z krstu vyplývajú zodpovednosti a povinnosti,871 pokrstený má v Cirkvi aj práva: prijímať sviatosti, živiť sa Božím slovom a dostávať aj iné druhy duchovnej pomoci Cirkvi.70