1268Pokrstení sa stali „živými kameňmi“ na vbudovanie „do duchovného domu, do svätého kňazstva“ (1 Pt 2, 5). Krstom majú účasť na Kristovom kňazstve a na jeho prorockom a kráľovskom poslaní, sú „vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud určený na vlastníctvo,1141 aby... zvestovali slávne skutky toho, ktorý“ ich „z tmy povolal do svojho obdivuhodného svetla“ (1 Pt 2, 9). Krst dáva účasť na spoločnom kňazstve veriacich.784

1269Keď sa pokrstený stane údom Cirkvi, už nepatrí sebe,64 ale tomu, ktorý za nás zomrel a vstal z mŕtvych.65 Odvtedy je povolaný, aby sa podriaďoval iným,66 aby im slúžil67 v spoločenstve Cirkvi a aby poslúchal predstavených Cirkvi a podriaďoval sa im,68 aby si ich vážil a mal ich v láske.69 Tak ako z krstu vyplývajú zodpovednosti a povinnosti,871 pokrstený má v Cirkvi aj práva: prijímať sviatosti, živiť sa Božím slovom a dostávať aj iné druhy duchovnej pomoci Cirkvi.70