Zhrnutie

1870„Boh všetkých uzavrel do nevery, aby sa nad všetkými zmiloval“ (Rim 11, 32).

1871Hriech je „skutok alebo slovo, alebo túžba proti večnému zákonu“.108 Je to urážka Boha. Stavia sa proti Bohu neposlušnosťou, ktorá je opakom Kristovej poslušnosti.

1872Hriech je čin, ktorý protirečí rozumu. Zraňuje prirodzenosť človeka a narúša ľudskú solidaritu.

1873Koreň všetkých hriechov je v srdci človeka. Druhy hriechov a ich veľkosť sa hodnotia najmä podľa ich predmetu.

1874Spáchať smrteľný hriech znamená uvážene, to jest vedome a dobrovoľne zvoliť vec, ktorá sa vážne protiví Božiemu zákonu a poslednému cieľu človeka. Smrteľný hriech v nás ničí lásku, bez ktorej nie je možná večná blaženosť. Ak ho hriešnik neoľutuje, má za následok večnú smrť.

1875Všedný hriech je morálna nezriadenosť; možno ju napraviť láskou, ktorú v nás všedný hriech ponecháva.

1876Opakovanie hriechov, aj všedných, plodí neresti, medzi ktoré patria najmä hlavné hriechy.

Druhá kapitola
Ľudské spoločenstvo

1877Ľudstvo je povolané,355 aby urobilo zjavným obraz Boha a premenilo sa na obraz jednorodeného Syna Otca. Toto povolanie je osobnej povahy, pretože každý človek je povolaný vojsť do Božej blaženosti; ale týka sa aj ľudského spoločenstva ako celku.

1. článok
Osoba a spoločnosť

I. Spoločenský ráz ľudského povolania

1878Všetci ľudia sú povolaní k tomu istému cieľu, ktorým je sám Boh. Jestvuje istá podobnosť medzi jednotou božských osôb a bratstvom,1702 ktoré majú ľudia utvárať medzi sebou v pravde a láske.1 Láska k blížnemu je neoddeliteľná od lásky k Bohu.

1879Ľudská osoba potrebuje spoločenský život.1936 Ten nie je pre ňu niečím pridaným, ale je to požiadavka jej prirodzenosti. Človek rozvíja svoje schopnosti stykom s inými, vzájomnými službami a dialógom s bratmi a sestrami; tak odpovedá na svoje povolanie.2