2040Tak sa môže medzi kresťanmi rozvíjať pravý synovský duch vo vzťahu k Cirkvi. Tento duch je normálnym rozvinutím krstnej milosti, ktorá nás zrodila v lone Cirkvi a urobila nás údmi Kristovho tela. Cirkev nám vo svojej materinskej starostlivosti poskytuje Božie milosrdenstvo, ktoré víťazí nad všetkými našimi hriechmi a pôsobí najmä vo sviatosti zmierenia. Ako starostlivá matka167 nám aj v liturgii deň čo deň hojne rozdáva pokrm Pánovho slova a jeho Eucharistie.

II. Cirkevné prikázania

2041Cirkevné prikázania sa nachádzajú v tejto línii mravného života, ktorý je úzko spätý s liturgickým životom a ním sa živí. Záväzný ráz týchto pozitívnych zákonov vynesených pastorálnou autoritou Cirkvi má za cieľ zabezpečiť veriacim naozaj potrebné minimum ducha modlitby, morálneho úsilia a rastu v láske k Bohu a k blížnemu.

2042Prvé a druhé prikázanie1389 („Svätiť prikázané sviatky“ a „V nedeľu a v prikázaný sviatok zúčastniť sa na celej svätej omši“) vyžaduje od veriacich, aby svätili deň, v ktorom sa pripomína Pánovo zmŕtvychvstanie,2180 ako aj hlavné liturgické sviatky, ktorými sa uctievajú tajomstvá Pána, preblahoslavenej Panny Márie a svätých, a to predovšetkým účasťou na slávení Eucharistie,2177 na ktorom sa zhromažďuje kresťanské spoločenstvo, a aby sa zdržiavali tých prác, ktoré by mohli prikázanému sväteniu týchto dní prekážať.81

Tretie prikázanie1387 („Konať skutky kajúcnosti každý piatok a na Popolcovú stredu“) zabezpečuje obdobia askézy a pokánia,1438 ktoré nás pripravujú na liturgické sviatky, a prispieva k tomu, že získavame nadvládu nad svojimi pudmi a slobodu srdca.82

2043Štvrté prikázanie1457 („Aspoň raz v roku sa vyspovedať a prijať Oltárnu sviatosť“) na jednej strane zabezpečuje prípravu na Eucharistiu1389 prijatím sviatosti zmierenia, ktorou pokračuje dielo obrátenia a odpustenia začaté v krste,83 a na druhej strane zaručuje minimum prijatia Pánovho tela a krvi v súvislosti s veľkonočnými sviatkami, ktoré sú počiatkom a stredom kresťanskej liturgie.84

Piate prikázanie1351 („Podporovať cirkevné ustanovizne“) ustanovuje, že veriaci sú povinní prispievať, každý podľa svojich možností, na hmotné potreby Cirkvi.85

III. Morálny život a misionárske svedectvo

2044Vernosť pokrstených je prvotným predpokladom852 ohlasovania evanjelia a poslania Cirkvi vo svete.905 Aby posolstvo spásy ukázalo pred ľuďmi svoju silu pravdy a vyžarovania, musí ho potvrdzovať svedectvo života kresťanov. „Svedectvo kresťanského života a dobré skutky konané v nadprirodzenom duchu majú silu priťahovať ľudí k viere a k Bohu.“86

2045Pretože kresťania sú údmi tela,753 ktorého hlavou je Kristus,87 prispievajú k budovaniu Cirkvi pevnosťou svojho presvedčenia a svojho morálneho správania. Cirkev sa zveľaďuje, rastie a sa rozvíja svätosťou svojich veriacich,88 kým nevytvoria toho „dokonalého muža“,828 ktorý uskutoční „Kristovu plnosť“.89

2046Kresťania svojím životom podľa Krista6712819urýchľujú príchod Božieho kráľovstva, „kráľovstva spravodlivosti, pravdy a pokoja“.90 Nezanedbávajú pritom svoje pozemské úlohy; verní svojmu učiteľovi ich plnia svedomite, trpezlivo a s láskou.

Zhrnutie

2047Mravný život je duchovný kult. Kresťanské konanie sa živí liturgiou a slávením sviatostí.

2048Cirkevné prikázania sa týkajú mravného a kresťanského života, ktorý je úzko spätý s liturgiou a živí sa ňou.

2049Učiteľský úrad pastierov Cirkvi sa v morálnej oblasti zvyčajne vykonáva katechézou a kázaním na základe Desatora, ktoré vyjadruje zásady mravného života platné pre všetkých ľudí.