2750Až keď vnikneme do svätého mena Pána Ježiša, môžeme znútra prijať modlitbu, ktorú nás učí on sám: „Otče náš“.2815 Jeho veľkňazská modlitba znútra vnuká veľké prosby modlitby „Otče náš“: starosť o Otcovo meno,39
horlivosť za jeho kráľovstvo (slávu40), plnenie Otcovej vôle, jeho plánu spásy41
a oslobodenie od Zlého.42
2751A napokon v tejto veľkňazskej modlitbe nám Ježiš zjavuje a dáva nerozlučiteľné „poznanie“43
Otca a Syna,240 ktoré je samotným tajomstvom života modlitby.
2752Modlitba predpokladá úsilie a boj proti nám samým a proti úkladom Pokušiteľa. Boj v modlitbe je neoddeliteľný od „duchovného boja“, ktorý je potrebný, aby sme stále konali podľa Kristovho Ducha: každý sa modlí tak, ako žije, pretože každý žije tak, ako sa modlí.
2753V boji modlitby musíme čeliť mylným predstavám, rozličným prúdom zmýšľania a skúsenostiam zo svojich neúspechov. Na tieto pokušenia, ktoré spochybňujú užitočnosť alebo dokonca možnosť modlitby, treba odpovedať pokorou, dôverou a vytrvalosťou.
2754Hlavnými ťažkosťami pri modlitbe sú roztržitosť a suchopárnosť. Liekom proti nim je viera, obrátenie a bedlivosť srdca.
2755Modlitbu ohrozujú dve časté pokušenia: nedostatok viery a duchovná znechutenosť, ktorá je určitou formou depresie zavinenou ochabnutím v askéze a vedúcou k stiesnenosti.
2756Synovská dôvera je vystavená skúške, keď máme pocit, že nie sme vždy vypočutí. Evanjelium nás vyzýva, aby sme sa pýtali samých seba, či sa naša modlitba zhoduje s túžbou Ducha Svätého.
2757„Bez prestania sa modlite“ (1 Sol 5, 17). Modliť sa je vždy možné. Ba je to životná potreba. Modlitba a kresťanský život sú neoddeliteľné.
2758Modlitba Ježišovej hodiny, ktorá sa právom volá „veľkňazskou modlitbou“,44
zhŕňa celú ekonómiu stvorenia a spásy; vnuká veľké prosby modlitby „Otče náš“.
2759„Raz sa [Ježiš] na ktoromsi mieste modlil. Keď skončil, povedal mu jeden z jeho učeníkov: ‚Pane, nauč nás modliť sa, ako Ján naučil svojich učeníkov'“ (Lk 11, 1). Ako odpoveď na túto prosbu Pán zveruje svojim učeníkom a svojej Cirkvi základnú kresťanskú modlitbu. Svätý Lukáš podáva jej krátky text (päť prosieb),1
svätý Matúš rozvitejšiu verziu (sedem prosieb).2
Liturgická tradícia Cirkvi si zachovala text svätého Matúša (Mt 6, 9-13):
Otče náš, ktorý si na nebesiach,
posväť sa meno tvoje,
príď kráľovstvo tvoje,
buď vôľa tvoja, ako v nebi tak i na zemi.
Chlieb náš každodenný daj nám dnes
a odpusť nám naše viny,
ako i my odpúšťame svojim vinníkom,
a neuveď nás do pokušenia,
ale zbav nás Zlého.