VII. „Ale zbav nás Zlého“

2850Posledná prosba k nášmu nebeskému Otcovi je obsiahnutá aj v Ježišovej modlitbe: „Neprosím, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si ich ochránil pred Zlým“ (Jn 17, 15). Týka sa každého z nás osobne, ale sme to vždy „my“, čo sa modlíme v spoločenstve s celou Cirkvou a za oslobodenie celej ľudskej rodiny. Modlitba Pána nás neprestajne otvára rozmerom ekonómie spásy. Naša vzájomná závislosť v dráme hriechu a smrti309 sa mení na solidaritu v Kristovom tele, na „spoločenstvo svätých“.139

2851Zlo v tejto prosbe nie je niečo abstraktné, ale označuje osobu, satana, Zlého, anjela, ktorý sa stavia proti Bohu. „Diabol“ (z gréckeho dia-bolos) je ten, ktorý „sa vrhá krížom“ cez Boží plán a jeho „dielo spásy“,391 ktoré sa uskutočnilo v Kristovi.

2852„Vrah... od začiatku..., luhár a otec lži“ (Jn 8, 44), „satan, zvodca celého sveta“ (Zjv 12, 9) je ten, skrze ktorého vstúpili do sveta hriech a smrť a jeho definitívnou porážkou bude celé stvorenie oslobodené „od skazy hriechu a smrti“.140 „Vieme, že nik, kto sa narodil z Boha, nehreší, ale chráni ho ten, ktorý sa narodil z Boha, a Zlý sa ho nedotkne. Vieme, že sme z Boha a celý svet je v moci Zlého“ (1 Jn 5, 18-19).

„Pán, ktorý sňal vaše hriechy a odpustil vaše previnenia, má moc vás ochrániť a ustrážiť pred úkladmi vášho protivníka diabla, aby vás neprekvapil nepriateľ, ktorý zvyčajne plodí vinu. Kto sa však zverí Bohu, nebojí sa diabla: ‚Ak je Boh za nás, kto je proti nám?‘ (Rim 8, 31).“141

2853Víťazstvo nad „kniežaťom tohto sveta“677 (Jn 14, 30) Ježiš raz navždy dosiahol v hodine, v ktorej sa dobrovoľne vydal na smrť, aby nám daroval svoj život. To je súd nad týmto svetom a knieža tohto sveta je „vyhodené von“ (Jn 12, 31).142 Prenasleduje ženu,143 ale nemôže sa jej zmocniť: nová Eva, „plná milosti“ Ducha Svätého,490 je uchránená od hriechu a porušenia smrti (nepoškvrnené počatie a nanebovzatie presvätej Božej Matky, Márie, vždy Panny).972 „Drak sa na ženu nahneval a odišiel bojovať s ostatnými z jej potomstva“ (Zjv 12, 17). Preto Duch a Cirkev prosia: „Príď, Pane Ježišu!“ (Zjv 22, 17. 20), lebo jeho príchod nás oslobodí od Zlého.

2854Keď prosíme, aby sme boli zbavení Zlého, prosíme zároveň o to, aby sme boli oslobodení od všetkého terajšieho, minulého i budúceho zla, ktorého je on pôvodcom alebo podnecovateľom. V tejto poslednej prosbe Cirkev predkladá pred Otca všetky úzkosti sveta. Zároveň s oslobodením od zla, ktoré sužuje ľudstvo, vyprosuje aj vzácny dar pokoja a milosť neprestajného očakávania Kristovho návratu.2632 Keď sa Cirkev takto modlí, v pokore viery anticipuje zjednotenie všetkých a všetkého v tom, ktorý má „kľúče od smrti a podsvetia“ (Zjv 1, 18), „ktorý je, ktorý bol a ktorý príde, Všemohúci“ (Zjv 1, 8).144

„Prosíme ťa, Otče, zbav nás všetkého zla, udeľ svoj pokoj našim dňom a príď nám milosrdne na pomoc, aby sme boli vždy uchránení pred hriechom a pred každým nepokojom, kým očakávame splnenie blaženej nádeje a príchod nášho Spasiteľa Ježiša Krista.“145 1041

Záverečná doxológia

2855Záverečná doxológia „Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva“2760 súhrnne opakuje prvé tri prosby k nášmu Otcovi: oslavu jeho mena, príchod jeho kráľovstva a moc jeho spásonosnej vôle. Lenže toto opakovanie má tu podobu adorácie a vzdávania vďaky ako v nebeskej liturgii.146 Knieža tohto sveta si lživo privlastnil tieto tri tituly kráľovstva, moci a slávy.147 Kristus Pán ich navracia svojmu a nášmu Otcovi, až kým mu neodovzdá kráľovstvo, keď bude definitívne zavŕšené tajomstvo spásy a Boh bude všetko vo všetkom.148

2856„Vtedy na konci modlitby hovoríš Amen.1061-1065 Týmto Amen, ktoré znamená ‚nech sa stane‘,149 potvrdzuješ všetko, čo obsahuje modlitba, ktorú [nás] naučil Boh.“150

Zhrnutie

2857Predmetom prvých troch prosieb modlitby „Otče náš“ je Otcova sláva: posvätenie jeho mena, príchod kráľovstva a plnenie Božej vôle. Ďalšie štyri mu predkladajú naše túžby: tieto prosby sa týkajú nášho života s cieľom udržiavať ho pokrmom alebo ho uzdravovať z hriechu a vzťahujú sa na náš boj o víťazstvo dobra nad zlom.

2858Keď prosíme „Posväť sa meno tvoje“, vstupujeme do Božieho plánu, podľa ktorého posvätenie jeho mena – ktoré bolo zjavené najprv Mojžišovi a potom v Ježišovi – sa má uskutočňovať prostredníctvom nás a v nás, ako aj v každom národe a v každom človekovi.

2859V druhej prosbe má Cirkev na zreteli predovšetkým Kristov návrat a konečný príchod Božieho kráľovstva. Prosí aj o rast Božieho kráľovstva v „dnešku“ nášho života.