310Prečo Boh nestvoril taký dokonalý svet,412 aby v ňom nemohlo jestvovať nijaké zlo? Boh by vo svojej nekonečnej moci mohol vždy stvoriť niečo lepšie.150 Ale vo svojej nekonečnej múdrosti a dobrote chcel slobodne stvoriť svet v stave napredovania k jeho konečnej dokonalosti.1042-1050 V Božom pláne tento vývin prináša so vznikom určitých bytostí zánik iných,342 s dokonalejším aj menej dokonalé, so zveľaďovaním prírody aj jej ničenie. A tak popri fyzickom dobre jestvuje aj fyzické zlo, až kým stvorenie nedosiahne svoju dokonalosť.151

311Anjeli a ľudia, rozumové a slobodné tvory, majú smerovať k svojmu poslednému cieľu slobodnou396 voľbou a uprednostňujúcou láskou. Preto môžu zísť zo správnej cesty. A v skutočnosti zhrešili.1849 Tak vstúpilo do sveta morálne zlo, neporovnateľne horšie ako zlo fyzické. Boh nie je nijako, ani priamo, ani nepriamo, príčinou morálneho zla.152 Dopúšťa ho však, lebo rešpektuje slobodu svojho stvorenia a vie zo zla tajomným spôsobom vyvodiť dobro:

„Lebo všemohúci Boh... keďže je nanajvýš dobrý, by nikdy nedopustil, aby v jeho dielach bolo niečo zlé, keby nebol až taký mocný a dobrý, že by neurobil dobré aj zo zla.“153

312S odstupom času možno zistiť, že Boh vo svojej všemohúcej prozreteľnosti môže vyvodiť dobro z následkov zla, a to aj morálneho, ktoré zavinili jeho tvory: „Nie vy ste ma sem poslali,“ hovorí Jozef svojim bratom, „lež Boh... Vy ste síce snovali proti mne zlo, ale Boh to obrátil na dobro, aby... zachránil život mnohým ľuďom“ (Gn 45, 8; 50, 20).154 Z najväčšieho morálneho zla, aké sa kedy spáchalo,598-600 z odvrhnutia a zabitia Božieho Syna, zapríčineného hriechmi všetkých ľudí, Boh nesmiernou hojnosťou svojej milosti155 vyvodil najväčšie dobro: oslávenie Krista a naše vykúpenie.1994 Tým sa, pravda, zlo nestáva dobrom.

313„Tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré“ (Rim 8, 28). Svedectvo svätých neprestáva potvrdzovať túto pravdu:

Svätá Katarína Sienská pripomína tým, „ktorí sa rozhorčujú a búria proti tomu, čo sa im prihodí“: „Všetko pochádza z lásky, všetko je zamerané na spásu človeka; všetko, čo Boh robí, robí iba s týmto cieľom.“156

Svätý Tomáš Morus krátko pred svojou mučeníckou smrťou potešuje svoju dcéru: „Nemôže sa stať nič, čo by Boh nechcel. A čo chce on, je v skutočnosti to najlepšie, aj keby sa nám to zdalo zlé.“157

A lady Juliána z Norwichu tvrdí: „Z Božej milosti som sa naučila, že sa mám pevne pridŕžať viery... a nie menej pevne veriť, že sa všetko skončí dobre... A sama uvidíš, že sa všetko dobre skončí.“ („Thou shalt see thyself that all manner of thing shall be well.“)158

314Pevne veríme, že Boh je Pán sveta a dejín. Ale cesty jeho prozreteľnosti sú nám často neznáme. Iba na konci, keď sa skončí naše čiastočné poznanie, keď budeme vidieť Boha „z tváre do tváre“ (1 Kor 13, 12),1040 budeme úplne poznať cesty, po ktorých Boh priviedol svoje stvorenie aj cez drámy zla a hriechu až k odpočinku tej definitívnej Soboty,159 2550 pre ktorú stvoril nebo i zem.

Zhrnutie

315Stvorením sveta a človeka Boh vydal prvé a univerzálne svedectvo o svojej všemohúcej láske a o svojej múdrosti, podal prvú zvesť o svojom „dobrotivom pláne“, ktorého cieľom je nové stvorenie v Kristovi.

316Hoci sa dielo stvorenia osobitne pripisuje Otcovi, je takisto pravdou viery, že Otec, Syn a Duch Svätý sú jedným a nedeliteľným počiatkom stvorenia.

317Boh sám stvoril vesmír slobodne, priamo a bez akejkoľvek pomoci.

318Nijaké stvorenie nemá nekonečnú moc, ktorá je nevyhnutne potrebná, aby niekto mohol „stvoriť“ v pravom zmysle slova, čiže vytvoriť a darovať bytie niečomu, čo ho vôbec nemalo (povolať „z ničoho“ k jestvovaniu).160

319Boh stvoril svet, aby prejavil a udelil svoju slávu. Sláva, pre ktorú Boh stvoril svoje stvorenia, je v tom, že majú účasť na jeho pravde, dobrote a kráse.