320Boh, ktorý stvoril vesmír, udržiava ho v jestvovaní skrze svoje Slovo, svojho Syna, ktorý „udržuje všetko svojím mocným slovom“ (Hebr 1, 3), a skrze svojho Ducha Stvoriteľa, ktorý dáva život.
321Božia prozreteľnosť, to sú opatrenia, ktorými Boh s múdrosťou a láskou vedie všetky stvorenia až k ich poslednému cieľu.
322Ježiš Kristus nás povzbudzuje k synovskej odovzdanosti do prozreteľnosti nášho nebeského Otca.161
Po ňom apoštol svätý Peter odporúča: „Na neho zložte všetky svoje starosti, lebo on sa o vás stará“ (1 Pt 5, 7).162
323Božia prozreteľnosť pôsobí aj prostredníctvom činnosti stvorení. Boh dáva ľuďom schopnosť slobodne spolupracovať na jeho plánoch.
324To, že Boh dopúšťa fyzické a morálne zlo, je tajomstvo. Boh ho objasňuje skrze svojho Syna Ježiša Krista, ktorý zomrel a vstal z mŕtvych, aby zvíťazil nad zlom. Viera nám dáva istotu, že Boh by nedopustil zlo, keby aj z neho napokon nevyvodil dobro cestami, ktoré budeme úplne poznať až vo večnom živote.
325Apoštolské vyznanie viery vyznáva, že Boh je „Stvoriteľ neba i zeme“,163
a Nicejsko-carihradské vyznanie viery vysvetľuje: „... sveta viditeľného i neviditeľného“.164
326Výraz „nebo i zem“290 vo Svätom písme znamená: všetko, čo jestvuje, celé stvorenie. Poukazuje aj na spojitosť, ktorá vnútri stvorenia zároveň spája i odlišuje nebo a zem: „zem“ je svet ľudí.165
10232794 Slovo „nebo“ alebo „nebesia“ môže označovať oblohu,166
ale aj vlastné „miesto“ Boha, nášho „Otca, ktorý je na nebesiach“ (Mt 5, 16),167
a v dôsledku toho aj „nebo“, ktoré je eschatologickou slávou. Napokon slovo „nebo“ označuje „miesto“ duchovných stvorení – anjelov –, ktorí obklopujú Boha.
327Vyznanie viery Štvrtého lateránskeho koncilu tvrdí, že Boh „na počiatku času stvoril z ničoho zároveň obidve stvorenia, duchovné i telesné,296 totiž anjelské a pozemské: a napokon ľudské, akoby spoločné [obom], utvorené z ducha a tela“.168
328Jestvovanie duchovných, netelesných bytostí, ktoré Sväté písmo zvyčajne volá anjelmi, je pravda viery.150 Svedectvo Písma je také jasné, aká jasná je jednomyseľnosť Tradície.
329Svätý Augustín o nich hovorí: „'Anjel‘... je názov služby, nie prirodzenosti. Ak sa pýtaš na meno tejto prirodzenosti, je to duch; ak sa pýtaš na službu, je to anjel: podľa toho, čím je, je duch; podľa toho, čo koná, je anjel.“169
Anjeli sú celou svojou bytosťou Boží služobníci a poslovia. Keďže „ustavične hľadia na tvár... Otca, ktorý je na nebesiach“ (Mt 18, 10), počúvajú na jeho slová a plnia jeho príkazy.170