360Vďaka spoločnému pôvodu ľudské pokolenie tvorí jednotu.225404 Boh totiž „z jedného urobil celé ľudské pokolenie,775831842 aby obývalo celý povrch zeme“ (Sk 17, 26):225

„Úchvatný pohľad, ktorý nám umožňuje kontemplovať ľudské pokolenie v jednote spoločného pôvodu od Stvoriteľa...; v jednote prirodzenosti, ktorá pozostáva z hmotného tela a z duchovnej a nesmrteľnej duše; v jednote bezprostredného cieľa a spoločného poslania v tomto živote; v jednote toho istého bývania, čiže zeme, ktorej bohatstvo môžu na základe prirodzeného práva využívať všetci ľudia, aby sa mohli živiť a povzniesť sa k väčšiemu vzrastu; a napokon v jednote nadprirodzeného cieľa, samého Boha, ku ktorému majú všetci smerovať, a [v jednote] prostriedkov, ktorými by raz mohli dosiahnuť tento cieľ... a aj v jednote toho istého vykúpenia, ktoré všetkým štedro poskytol Kristus.“226

361„Tento zákon ľudskej solidarity a lásky“227 1939 nás uisťuje, že všetci ľudia sú si aj pri bohatej rozmanitosti osôb, kultúr a národov naozaj bratmi a sestrami.

II. „Jeden z tela a z duše“

362Ľudská osoba, stvorená na Boží obraz, je bytosť zároveň telesná i duchovná.11462332 Biblický opis vyjadruje túto skutočnosť symbolickou rečou, keď tvrdí: „Pán, Boh, utvoril z hliny zeme človeka a vdýchol do jeho nozdier dych života. Tak sa stal človek živou bytosťou“ (Gn 2, 7). Teda Boh chcel celého človeka.

363Vo Svätom písme výraz duša často označuje ľudský život228 1703 alebo celú ľudskú osobu.229 Ale označuje aj to, čo je v človeku najvnútornejšie230 a najcennejšie,231 čím je osobitnejšie Božím obrazom: „duša“ znamená duchovný princíp v človeku.

364Telo človeka má účasť na dôstojnosti „Božieho obrazu“;1004 je ľudským telom práve preto, že ho oživuje duchovná duša, a celá ľudská osoba je určená na to, aby sa v Kristovom (tajomnom) tele stala chrámom Ducha.232

„Človek, jeden z tela a z duše, svojou telesnou stránkou zahŕňa v sebe prvky hmotného sveta, takže prostredníctvom neho dosahujú svoj vrchol a pozdvihujú hlas na slobodnú oslavu Stvoriteľa.2289 Človek teda nesmie pohŕdať telesným životom, ale naopak, musí považovať svoje telo za dobré a hodné úcty, lebo ho stvoril Boh a má byť vzkriesené v posledný deň.“233

365Jednota duše a tela je taká hlboká, že dušu treba považovať za „formu“ tela;234 to znamená, že vďaka duchovnej duši je telo, zložené z hmoty, ľudským a živým telom. Duch a hmota nie sú v človeku dve spojené prirodzenosti, ale ich spojenie vytvára jednu jedinú prirodzenosť.

366Cirkev učí, že každú duchovnú dušu stvoril bezprostredne Boh235 – „nevytvorili“ ju rodičia – a že je nesmrteľná;236 1005 nezaniká, keď sa pri smrti odlúči od tela, a znova sa spojí s telom pri konečnom vzkriesení.997

367Niekedy sa duša rozlišuje od ducha. Napríklad svätý Pavol sa modlí, aby sa zachoval náš „duch neporušený a duša i telo bez úhony“2083 (1 Sol 5, 23), keď príde Pán. Cirkev učí, že toto rozlišovanie nezavádza do duše podvojnosť (dualitu).237 „Duch“ znamená, že človek je od svojho stvorenia zameraný na svoj nadprirodzený cieľ238 a že jeho duša je schopná byť bez vlastnej zásluhy pozdvihnutá do spoločenstva s Bohom.239

368Duchovná tradícia Cirkvi zdôrazňuje aj srdce,47858214311764251725622843 a to v biblickom zmysle, vyjadrujúcom hĺbku bytosti,240 kde sa osoba rozhodne alebo nerozhodne pre Boha.241

III. „Muža a ženu ich stvoril“2331-2336