370Boh nie je „na obraz“ človeka.42239 Nie je ani muž, ani žena. Boh je čistý duch, v ktorom niet miesta pre rozdielnosť pohlaví. Ale „dokonalosti“ muža a ženy odzrkadľujú niečo z nekonečnej dokonalosti Boha: sú to „dokonalosti“ matky243 a „dokonalosti“ otca a manžela.244

„Jeden pre druhého“ – „jednota v dvojici“

371Muž a žena sú stvorení spolu1605 a Boh chce, aby boli jeden pre druhého. Božie slovo nám to dáva pochopiť na rôznych miestach posvätného textu. „Nie je dobre byť človeku samému. Urobím mu pomoc, ktorá mu bude podobná“ (Gn 2, 18). Ani jedno zviera nemôže byť takýmto „spoločníkom“ človeka.245 Žena, ktorú Boh „utvára“ z rebra vyňatého z muža a ktorú k nemu privádza, vyvoláva v mužovi výkrik údivu, zvolanie lásky a spoločenstva: „Toto je teraz kosť z mojich kostí a mäso z môjho mäsa!“ (Gn 2, 23). Muž objavuje ženu ako druhé „ja“ s rovnakou ľudskou prirodzenosťou.

372Muž a žena sú stvorení „jeden pre druhého“: nie že by ich bol Boh urobil iba „napoly“ a „neúplných“; stvoril ich pre spoločenstvo osôb, v ktorom každý môže byť „pomocou“ pre druhého, lebo sú rovnakí ako osoby („kosť z mojich kostí...“) a zároveň sa dopĺňajú ako muž a žena.246 V manželstve ich Boh spája tak, že tvoria „jedno telo“ (Gn 2, 24) a môžu odovzdávať ľudský život:16522366 „Ploďte a množte sa a naplňte zem!“ (Gn 1, 28). Keď muž a žena ako manželia a rodičia odovzdávajú svojim potomkom ľudský život, jedinečným spôsobom spolupracujú na diele Stvoriteľa.247

373Muž a žena majú v Božom pláne povolanie307 „podmaniť si“ zem248 ako Boží „správcovia“. Táto zvrchovanosť nesmie byť svojvoľnou a deštruktívnou nadvládou. Muž a žena, stvorení na obraz Stvoriteľa,2415 ktorý miluje všetko, čo je,249 sú povolaní mať účasť na Božej prozreteľnosti voči ostatným stvoreniam. Z toho vyplýva ich zodpovednosť za svet, ktorý im Boh zveril.

IV. Človek v raji

374Prvý človek nielenže bol stvorený dobrý, ale bol aj ustanovený v priateľstve so svojím Stvoriteľom54 a v súlade so sebou samým a so stvorením, ktoré ho obklopuje. Tento stav prevýšila iba sláva nového stvorenia v Kristovi.

375Keď Cirkev autenticky vysvetľuje symboliku biblickej reči vo svetle Nového zákona a Tradície, učí, že naši prarodičia Adam a Eva boli ustanovení v stave prvotnej svätosti a spravodlivosti.250 1997 Táto milosť prvotnej svätosti bola účasťou na Božom živote.251

376Vyžarovanie tejto milosti posilňovalo všetky rozmery ľudského života. Pokiaľ by bol človek zotrvával v dôvernom spoločenstve s Bohom,1008 nemal ani umrieť,252 ani trpieť.253 1502 Vnútorný súlad ľudskej osoby, súlad medzi mužom a ženou254 a napokon súlad medzi prvou ľudskou dvojicou a celým stvorením vytváral stav, ktorý sa volá „prvotná spravodlivosť“.

377„Vláda“ nad svetom, ktorú dal Boh na počiatku človekovi, uskutočňovala sa predovšetkým u samého človeka ako ovládanie seba. Celá bytosť človeka bola neporušená a usporiadaná,2514 pretože bol bez trojitej žiadostivosti,255 ktorá ho podrobuje zmyselným rozkošiam, dychtivosti po pozemských dobrách a túžbe presadzovať sa proti príkazom rozumu.

378Znakom dôverného priateľstva človeka s Bohom2415 je to, že ho Boh umiestňuje do záhrady.256 2427 Človek tam žije, aby ju „obrábal a strážil“ (Gn 2, 15): práca nie je trestom,257 ale spoluprácou muža a ženy s Bohom na zdokonaľovaní viditeľného stvorenia.

379Celý tento súlad prvotnej spravodlivosti, ktorý Boh vo svojom pláne predvídal pre človeka, stratí sa hriechom našich prarodičov.