475Na šiestom ekumenickom koncile v Carihrade roku 681 Cirkev podobne vyhlásila, že Kristus má dve vôle a dve prirodzené činnosti, božskú a ľudskú,2008 ktoré si neodporujú, ale spolupracujú, takže Slovo, ktoré sa stalo telom, chcelo ľudsky v poslušnosti svojmu Otcovi2824 všetko, čo s Otcom a Duchom Svätým božsky rozhodlo pre našu spásu.108
Cirkev vyznáva, že Kristova „ľudská vôľa nasleduje jeho božskú a všemohúcu vôľu, neodporuje jej, ani sa jej nevzpiera, ale skôr sa jej podriaďuje“.109
476Keďže Slovo sa stalo telom, keď prijalo pravú ľudskú prirodzenosť, bolo Kristovo telo ohraničené (čiže malo presnú podobu).110
Z toho dôvodu môže byť Ježišov ľudský výzor „zobrazený“ (Gal 3, 1). Na siedmom ekumenickom koncile,1159-1162 ktorý sa konal v Nicei roku 787, Cirkev uznala za oprávnené, aby sa Ježišov výzor2129-2132 zobrazoval na svätých obrazoch.111
477Cirkev zároveň vždy uznávala, že v Ježišovom tele Boh, „neviditeľné večné Slovo... prišiel medzi nás ako viditeľný človek“.112
Veď individuálne osobitosti Kristovho tela vyjadrujú božskú osobu Božieho Syna. On si natoľko osvojil črty svojho ľudského tela, že keď sú namaľované na svätom obraze, možno ich uctievať, lebo veriaci, ktorý uctieva obraz, „uctieva v ňom osobu toho, ktorý je na ňom namaľovaný“.113