550Príchod Božieho kráľovstva je porážkou satanovho kráľovstva:297 394 „Ale ak ja Božím Duchom vyháňam zlých duchov, potom k vám prišlo Božie kráľovstvo“ (Mt 12, 28). Ježišove exorcizmy vyslobodzujú ľudí1673 z moci zlých duchov.298 Anticipujú Ježišovo veľké víťazstvo nad „kniežaťom tohto sveta“ (Jn 12, 31). Božie kráľovstvo bude definitívne nastolené Kristovým krížom:4402816 „Z dreva [kríža] vládol Boh – Regnavit a ligno Deus.“299

„Kľúče od kráľovstva“

551Ježiš si hneď na začiatku svojho verejného života858 zvolil dvanásť mužov, aby boli s ním a mali účasť na jeho poslaní.300 Dal im účasť na svojej moci a poslal ich „hlásať Božie kráľovstvo a uzdravovať chorých“ (Lk 9, 2). Zostávajú navždy pridružení ku Kristovmu kráľovstvu,765 lebo prostredníctvom nich on sám riadi Cirkev:

„Ja vám dávam kráľovstvo, ako ho môj Otec dal mne, aby ste jedli a pili pri mojom stole v mojom kráľovstve, sedeli na trónoch a súdili dvanásť kmeňov Izraela“ (Lk 22, 29-30).

552V zbore Dvanástich má Šimon Peter prvé miesto.301 880 Ježiš mu zveril výnimočné poslanie.153 Vďaka zjaveniu, ktoré dostal od Otca, Peter vyznal: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha“442 (Mt 16, 16). Náš Pán mu vtedy povedal: „Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu“ (Mt 16, 18). Ježiš Kristus, živý kameň,302 zaručuje svojej Cirkvi, postavenej na Petrovi, víťazstvo nad mocnosťami smrti. Peter pre vieru, ktorú vyznal, zostane neotrasiteľnou skalou Cirkvi.424 Jeho poslaním bude strážiť túto vieru, aby nikdy neochabla, a posilňovať v nej svojich bratov.303

553Ježiš udelil Petrovi osobitnú moc:381 „Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi“ (Mt 16, 19). „Moc kľúčov“ znamená moc spravovať Boží dom, ktorým je Cirkev. Ježiš, „dobrý pastier“ (Jn 10, 11), potvrdil toto poverenie po svojom zmŕtvychvstaní: „Pas moje ovce“ (Jn 21, 15-17). Moc „zväzovať a rozväzovať“ znamená plnú moc rozhrešovať od hriechov,1445 vyhlasovať úsudky vo veciach učenia viery a vynášať disciplinárne rozhodnutia v Cirkvi. Ježiš udelil túto plnú moc Cirkvi prostredníctvom služby apoštolov304 a osobitne Petra: jedine jemu výslovne zveril kľúče od kráľovstva.641881

Predzvesť kráľovstva: Premenenie

554Odo dňa, keď Peter vyznal, že Ježiš je Kristus, Syn živého Boha, Učiteľ „začal... svojim učeníkom vyjavovať, že musí ísť do Jeruzalema a mnoho trpieť... že ho zabijú, ale tretieho dňa vstane z mŕtvych“ (Mt 16, 21). Peter túto predpoveď odmieta305 a ostatní ju ani nechápu.306 Do tohto kontextu je vložená tajomná udalosť Ježišovho premenenia307 na vysokom vrchu pred tromi svedkami,6972600 ktorých si sám vyvolil: Petrom, Jakubom a Jánom. Ježišova tvár a odev zažiaria oslňujúcim svetlom, zjavujú sa Mojžiš a Eliáš a hovoria „o jeho odchode, ktorý sa mal uskutočniť v Jeruzaleme“ (Lk 9, 31). Zahalí ich oblak a hlas z neba hovorí: „Toto je môj vyvolený Syn,444 počúvajte ho!“ (Lk 9, 35).

555Ježiš na chvíľu ukazuje svoju božskú slávu, a tak potvrdzuje Petrovo vyznanie. Dáva aj najavo, že aby mohol vojsť „do svojej slávy“ (Lk 24, 26), musí v Jeruzaleme prejsť cez kríž.25762583 Mojžiš a Eliáš videli Božiu slávu na vrchu; Zákon a Proroci predpovedali Mesiášovo umučenie.308 Ježišovo umučenie je skutočne Otcova vôľa: Syn koná ako Boží služobník.309 257 Oblak znamená prítomnosť Ducha Svätého. „Zjavila sa celá Trojica: Otec v hlase, Syn v človekovi, Duch Svätý v jasnom oblaku:“310

„Premenil si sa na vrchu a tvoji učeníci kontemplovali tvoju slávu, Kriste, Bože, nakoľko toho boli schopní, aby potom, keď ťa uvidia ukrižovaného, pochopili, že tvoje umučenie bolo dobrovoľné, a aby ohlasovali svetu, že si naozaj odblesk Otca.“311

556Na začiatku verejného života je krst; na prahu Veľkej noci premenenie. Ježišovým krstom „bolo ohlásené tajomstvo prvého znovuzrodenia“: náš krst. Premenenie „je sviatosť druhého znovuzrodenia“: nášho vzkriesenia.312 Už teraz máme účasť na Pánovom zmŕtvychvstaní skrze Ducha Svätého,1003 ktorý pôsobí vo sviatostiach Kristovho tela. Premenenie nám dáva vopred okúsiť slávny príchod Ježiša Krista, ktorý „pretvorí naše úbohé telo, aby sa stalo podobným jeho oslávenému telu“ (Flp 3, 21). Pripomína nám však aj to, „že do Božieho kráľovstva máme vojsť cez mnohé súženia“ (Sk 14, 22).

„Peter to ešte nechápal, keď zatúžil žiť s Kristom na vrchu.313 Zaistil ti to, Peter, po smrti. Teraz však on sám hovorí: Zostúp, aby si sa namáhal na zemi, aby si slúžil na zemi, aby si bol opovrhovaný, ukrižovaný na zemi.

Život zostupuje, aby sa nechal zabiť; Chlieb zostupuje, aby bol hladný; Cesta zostupuje, aby sa unavila na ceste; Prameň zostupuje, aby bol smädný. A ty sa zdráhaš trpieť?“314

Ježišov výstup do Jeruzalema

557„Keď sa napĺňali dni, v ktoré mal byť vzatý zo sveta, pevne sa rozhodol ísť do Jeruzalema“ (Lk 9, 51).315 Týmto rozhodnutím naznačil, že vystupuje do Jeruzalema pripravený tam zomrieť. Trikrát predpovedal svoje umučenie a svoje zmŕtvychvstanie.316 Cestou do Jeruzalema povedal: „Nie je možné, aby prorok zahynul mimo Jeruzalema“ (Lk 13, 33).

558Ježiš pripomína smrť prorokov, ktorých zabili v Jeruzaleme.317 A predsa neprestáva vyzývať Jeruzalem, aby sa zhromaždil okolo neho: „Koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti, ako sliepka zhromažďuje svoje kuriatka pod krídla, a nechceli ste!“ (Mt 23, 37b). Keď je už mesto Jeruzalem na dohľad, plače nad ním318 a znovu vysloví túžbu svojho srdca: „Kiež by si aj ty v tento deň spoznalo, čo ti prináša pokoj! Ale teraz je to skryté tvojim očiam“ (Lk 19, 42).

Ježišov mesiášsky vstup do Jeruzalema

559Ako prijme Jeruzalem svojho Mesiáša? Ježiš, ktorý sa vždy vyhol pokusom ľudu urobiť ho kráľom,319 teraz si volí čas a do podrobností pripravuje320 svoj mesiášsky vstup do mesta svojho „otca Dávida“ (Lk 1, 32). Pozdravujú ho ako Dávidovho syna, ako toho, ktorý prináša spásu (Hosanna znamená „Spas!“, „Daj spásu!“). A „kráľ slávy“ (Ž 24, 7-10) vstupuje do svojho mesta, „nesie sa... na osliatku“ (Zach 9, 9). Nedobýja dcéru sionskú, obraz svojej Cirkvi, úskokom alebo násilím, ale pokorou, ktorá vydáva svedectvo pravde.321 Preto v ten deň budú príslušníkmi jeho kráľovstva deti322 a „Boží chudobní“,333 ktorí ho s jasotom pozdravujú, ako keď ho anjeli ohlasovali pastierom.323 Ich nadšené volanie: „Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom“1352 (Ž 118, 26), opakuje Cirkev v „Sanctus“ pri slávení Eucharistie ako úvod do pamiatky Pánovej Veľkej noci.