600Bohu sú všetky okamihy času prítomné vo svojej aktuálnosti. On teda stanovil svoj večný plán „predurčenia“ tak, že do neho zahrnul slobodnú odpoveď každého človeka na svoju milosť: „V tomto meste sa naozaj spolčili Herodes a Poncius Pilát s pohanmi a s izraelským ľudom proti tvojmu svätému Služobníkovi Ježišovi, ktorého si pomazal,433 aby vykonali všetko, čo tvoja ruka a vôľa vopred určili, že sa má stať“312 (Sk 4, 27-28). Boh dopustil činy pochádzajúce z ich zaslepenosti,434 aby uskutočnil svoj plán spásy.435

„Zomrel za naše hriechy podľa písem“

601Tento Boží plán spásy skrze usmrtenie spravodlivého Služobníka436 bol vopred zvestovaný v Písme ako tajomstvo všeobecného vykúpenia, čiže vykúpenia, ktoré vyslobodzuje ľudí z otroctva hriechu.437 Svätý Pavol tvrdí vo vyznaní viery, ktoré, ako sám hovorí, „prijal“,438 „že Kristus zomrel za naše hriechy podľa Písem“ (1 Kor 15, 3).439 Ježišova vykupiteľská smrť652 osobitne spĺňa proroctvo o trpiacom Služobníkovi.440 713 Ježiš sám ukázal zmysel svojho života a svojej smrti vo svetle trpiaceho Služobníka.441 Po svojom zmŕtvychvstaní dal toto vysvetlenie Písem emauzským učeníkom442 a potom aj samotným apoštolom.443

Boh ho „za nás urobil hriechom“

602Preto svätý Peter môže takto formulovať apoštolskú vieru v Boží plán spásy: „Veď viete, že zo svojho márneho spôsobu života, zdedeného po otcoch, boli ste vykúpení... drahou krvou Krista, bezúhonného a nepoškvrneného Baránka. On bol vopred vyhliadnutý, ešte pred stvorením sveta, zjavil sa však až v posledných časoch kvôli vám“ (1 Pt 1, 18-20). Trestom za hriechy ľudí, ktoré sú následkom dedičného hriechu, je smrť.444 400 Tým, že Boh poslal svojho vlastného Syna v postavení sluhu,445 totiž v postavení padlého ľudstva a pre hriech vydaného na smrť,446 „toho, ktorý nepoznal hriech, za nás urobil hriechom, aby sme sa v ňom stali Božou spravodlivosťou“519 (2 Kor 5, 21).

603Ježiš nepoznal zavrhnutie, ako keby bol sám zhrešil.447 Ale vo vykupiteľskej láske, ktorá ho stále zjednocovala s Otcom,448 prijal nás v poblúdení nášho hriechu vo vzťahu k Bohu až natoľko, že na kríži mohol v našom mene povedať: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ (Mk 15, 34).449 Keď ho takto Boh urobil solidárnym s nami hriešnikmi, „vlastného Syna neušetril, ale vydal ho za nás všetkých“2572 (Rim 8, 32), aby sme boli „zmierení s Bohom smrťou jeho Syna“ (Rim 5, 10).

Boh má iniciatívu vo všeobecnej vykupiteľskej láske

604Tým, že Boh vydal svojho Syna za naše hriechy,211 ukázal, že jeho plán s nami je plánom dobrotivej lásky,2009 ktorá predchádza akúkoľvek zásluhu z našej strany: „Láska je v tom, že nie my sme milovali Boha,1825 ale že on miloval nás a poslal svojho Syna ako zmiernu obetu za naše hriechy“ (1 Jn 4, 10).450 „Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus zomrel za nás, keď sme boli ešte hriešnici“ (Rim 5, 8).

605Táto láska nevylučuje nikoho, ako to pripomenul Ježiš v závere podobenstva o stratenej ovci: „Tak ani váš Otec, ktorý je na nebesiach, nechce, aby zahynul čo len jediný z týchto maličkých“ (Mt 18, 14). Uisťuje, že položí „svoj život ako výkupné za mnohých“ (Mt 20, 28). Výraz „za mnohých“ nie je obmedzujúci: stavia ľudstvo ako celok proti jednej osobe Vykupiteľa,402 ktorý sa vydáva, aby ho spasil.451 Cirkev, pridržiavajúc sa apoštolov,452 učí, že Kristus zomrel za všetkých ľudí6342793 bez výnimky: „Nie je, nebol a ani nebude nijaký človek, za ktorého by nebol [Kristus] trpel.“453

Celý Kristov život je obetou Otcovi

606Boží Syn, ktorý „nezostúpil z neba, aby... plnil svoju vôľu, ale vôľu“517 Otca, ktorý ho „poslal“ (Jn 6, 38), „keď prichádza na svet, hovorí: ‚... Hľa, prichádzam... aby som plnil tvoju vôľu, Bože.‘... V tejto vôli sme posvätení obetou tela Krista Ježiša raz navždy“ (Hebr 10, 5-10). Syn si od prvej chvíle svojho vtelenia osvojuje Boží plán spásy vo svojom vykupiteľskom poslaní: „Mojím pokrmom je plniť vôľu toho, ktorý ma poslal, a dokonať jeho dielo“ (Jn 4, 34). Ježišova obeta „za hriechy celého sveta“536 (1 Jn 2, 2) je výrazom jeho spoločenstva lásky s Otcom: „Otec ma preto miluje, že ja dávam svoj život“ (Jn 10, 17). „Svet má poznať, že milujem Otca a robím, ako mi prikázal Otec“ (Jn 14, 31).

607Táto túžba osvojiť si plán vykupiteľskej lásky svojho Otca ovláda celý Ježišov život,454 lebo jeho vykupiteľské umučenie je dôvodom jeho vtelenia:457 „Čo mám povedať? Otče, zachráň ma pred touto hodinou? Veď práve pre túto hodinu som prišiel“ (Jn 12, 27). „Azda nemám piť kalich, ktorý mi dal Otec?!“ (Jn 18, 11). A ešte na kríži, prv ako by bolo „všetko dokonané“ (Jn 19, 30), hovorí: „Žíznim“ (Jn 19, 28).

„Baránok, ktorý sníma hriech sveta“

608Keď Ján Krstiteľ súhlasil s tým, že udelí Ježišovi krst523 podobne ako hriešnikom,455 spoznal v ňom a ukázal na neho ako na „Božieho Baránka, ktorý sníma hriech sveta“.456 Dáva tak najavo, že Ježiš je trpiaci Služobník, ktorý sa mlčky nechá viesť na zabitie457 a nesie hriech mnohých,458 a súčasne veľkonočný baránok, symbol vykúpenia Izraela počas prvej Veľkej noci.459 Celý Kristov život vyjadruje jeho poslanie:517 prišiel, „aby slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých“ (Mk 10, 45).

Ježiš si slobodne osvojuje Otcovu vykupiteľskú lásku

609Keďže si Ježiš vo svojom ľudskom srdci osvojil Otcovu lásku k ľuďom,478 „miloval ich do krajnosti“ (Jn 13, 1), lebo „nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov“ (Jn 15, 13). Takto sa v jeho utrpení a smrti515 stala jeho ľudská prirodzenosť slobodným a dokonalým nástrojom jeho božskej lásky, ktorá chce spásu ľudí.460 A vskutku dobrovoľne prijal svoje utrpenie a smrť z lásky k svojmu Otcovi a k ľuďom,272539 ktorých chce Otec spasiť: „Nik mi ho [život] neberie, ja ho dávam sám od seba“ (Jn 10, 18). Odtiaľ tá zvrchovaná sloboda Božieho Syna, keď ide dobrovoľne na smrť.461