680Kristus Pán už kraľuje prostredníctvom Cirkvi, ale ešte mu nie je na tomto svete všetko podrobené. Víťazstvo Kristovho kráľovstva sa neuskutoční bez posledného útoku mocností zla.
681V deň súdu na konci sveta Kristus príde v sláve, aby zavŕšil definitívne víťazstvo dobra nad zlom, ktoré v priebehu dejín rastú spolu ako pšenica a kúkoľ.
682Keď na konci čias príde oslávený Kristus súdiť živých i mŕtvych, odhalí skryté úmysly sŕdc a každému človekovi odplatí podľa jeho skutkov a podľa toho, či milosť prijal, alebo odmietol.
683„Nik nemôže povedať: ‚Ježiš je Pán,‘ iba ak v Duchu Svätom“4242670 (1 Kor 12, 3). „Boh poslal do našich sŕdc Ducha svojho Syna a on volá: ‚Abba, Otče!'“ (Gal 4, 6). Toto poznanie viery je možné len v Duchu Svätom.152 Aby sme boli v spoločenstve s Kristom, musí sa nás najprv dotknúť Duch Svätý. On nás predchádza a vzbudzuje v nás vieru. Naším krstom, prvou sviatosťou viery, sa nám život, ktorý má svoj prameň v Otcovi a darúva sa nám v Synovi, vnútorne a osobne udeľuje skrze Ducha Svätého v Cirkvi:
Krst „nám udeľuje milosť nového narodenia v Bohu Otcovi249 skrze jeho Syna v Duchu Svätom. Lebo tí, čo majú v sebe Božieho Ducha, sú vedení k Slovu čiže k Synovi. Syn ich však predstavuje Otcovi a Otec im dáva neporušiteľnosť. Teda bez Ducha nie je možné vidieť Božieho Syna a bez Syna sa nik nemôže priblížiť k Otcovi, lebo poznanie Otca je Syn a poznanie Božieho Syna sa uskutočňuje skrze Ducha Svätého.“1
684Duch Svätý je svojou milosťou prvý pri prebúdzaní našej viery a pri udeľovaní nového života, ktorý spočíva v poznaní Otca a toho, ktorého Otec poslal, Ježiša Krista.2
Je však posledný pri zjavení osôb Najsvätejšej Trojice.236 Svätý Gregor Naziánsky, „Teológ“, vysvetľuje tento postup pedagógiou Božej „zhovievavosti“:
„Starý zákon ohlasoval Otca jasne, Syna menej jasne. Nový [zákon] nám však jasne ukazuje Syna, kým božstvo Ducha naznačil akosi nejasne. Teraz však sám Duch prebýva s nami a dáva sa nám poznať jasnejšie. Nebolo totiž možné bez nebezpečenstva otvorene hlásať Syna, kým sa ešte nevyznávalo božstvo Otca, ani nám pridávať Ducha Svätého akoby ťažšie bremeno – ak sa smie tak povedať –, kým sa ešte nepripúšťalo božstvo Syna... Len postupným napredovaním a vzrastaním ‚od jasnosti k jasnosti‘ svetlo Trojice zažiarilo jasne.“3
685Veriť v Ducha Svätého znamená teda vyznávať, že Duch Svätý je jedna z osôb Najsvätejšej Trojice, jednej podstaty s Otcom a Synom a že jemu „sa spolu s Otcom a Synom vzdáva poklona a sláva“.4
Preto sa o božskom tajomstve Ducha Svätého hovorilo v „trojičnej teológii“.236 Tu sa teda bude uvažovať o Duchu Svätom iba v Božej ekonómii, čiže v Božom poriadku spásy.
686Duch Svätý pôsobí spolu s Otcom a Synom258 od začiatku až do zavŕšenia plánu našej spásy. Ale až v „posledných časoch“, ktoré sa začali vykupiteľským vtelením Syna, je zjavený a daný, poznaný a prijatý ako osoba. A tak tento Boží plán, zavŕšený v Kristovi, „prvorodenom“ a hlave nového stvorenia, mohol skrze zoslaného Ducha Svätého nadobudnúť konkrétnu podobu v ľudstve, a to ako Cirkev, spoločenstvo svätých, odpustenie hriechov, vzkriesenie tela a večný život.
687„Čo je v Bohu, nepozná nik, iba Boží Duch“243 (1 Kor 2, 11). Teda Duch, ktorý zjavuje Boha, dáva nám poznať Krista, jeho živé Slovo, ale o sebe samom nehovorí nič. Ten, ktorý „hovoril skrze prorokov“,5
dáva nám počuť Otcovo slovo. Ale jeho samého nepočujeme. Poznávame ho iba v pôsobení, ktorým nám zjavuje Slovo a pohýna nás, aby sme toto Slovo prijali vierou. Duch pravdy, ktorý nám „odhaľuje“ Krista, nehovorí sám zo seba.6
Takáto výlučne božská skrytosť vysvetľuje, prečo ho „svet nemôže prijať, lebo ho nevidí ani nepozná“ (Jn 14, 17), kým tí, čo veria v Krista, ho poznajú, lebo ostáva s nimi.
688Cirkev, živé spoločenstvo vo viere apoštolov, ktorú odovzdáva ďalej, je miestom, kde poznávame Ducha Svätého:
689Ten, ktorého Otec „poslal... do našich sŕdc, Ducha svojho Syna“ (Gal 4, 6), je skutočne Boh.245 Je jednej podstaty s Otcom a Synom a je od nich neoddeliteľný tak vo vnútornom živote Trojice, ako aj vo svojom dare lásky svetu. Ale keď sa viera Cirkvi klania Najsvätejšej Trojici, ktorá dáva život, je jednej podstaty a je nedeliteľná,254 vyznáva aj rozdielnosť osôb. Keď Otec posiela svoje Slovo,485 posiela vždy aj svojho Ducha: je to spojené poslanie, v ktorom sú Syn a Duch rozdielni, ale neoddeliteľní. Zaiste, zjavuje sa Kristus, viditeľný obraz neviditeľného Boha, ale zjavuje ho Duch Svätý.