850Pôvod a cieľ misií. Pánov misijný príkaz má svoj prvotný pôvod vo večnej láske Najsvätejšej Trojice:257 „Putujúca Cirkev je svojou povahou misionárska, lebo má svoj pôvod v poslaní Syna a v poslaní Ducha Svätého730 podľa plánu Boha Otca.“342 A konečným cieľom misií nie je nič iné, ako dať ľuďom účasť na spoločenstve, ktoré je medzi Otcom a Synom v ich Duchu lásky.343

851Dôvod misií. Cirkev v každom čase odvodzovala povinnosť a čerpala silu svojho misijného nadšenia z Božej lásky k všetkým ľuďom: „Lebo nás ženie Kristova láska“ (2 Kor 5, 14).344 221429 Boh totiž „chce, aby boli všetci ľudia spasení a poznali pravdu“742172104 (1 Tim 2, 4). Boh chce, aby všetci dosiahli spásu poznaním pravdy. Spása je v pravde. Tí, čo poslúchajú hnutia Ducha pravdy, sú už na ceste spásy.890 Ale Cirkev, ktorej bola táto pravda zverená, musí vychádzať v ústrety ich túžbe, aby im túto pravdu prinášala. Práve preto, že verí vo všeobecný plán spásy, musí byť misionárska.

852Misijné cesty. „Duch Svätý je hlavným činiteľom celého poslania Cirkvi.“345 On vedie Cirkev na misijných cestách. Keďže Cirkev predlžuje a v priebehu dejín rozvíja „poslanie samého Krista, ktorý bol poslaný hlásať evanjelium chudobným, má sa, podnecovaná Duchom Svätým, uberať tou istou cestou, ktorou šiel sám Kristus,2044 totiž cestou chudoby, poslušnosti, služby a sebaobetovania až na smrť, z ktorej on svojím zmŕtvychvstaním vyšiel ako víťaz“.346 2473 Takto „krv mučeníkov je semenom kresťanov“.347

853Ale Cirkev na svojom putovaní tiež zakusuje, „ako veľmi sú od seba vzdialené posolstvo, ktoré prináša, a ľudská slabosť tých, ktorým je evanjelium zverené“.348 Iba keď bude Boží ľud napredovať po ceste „pokánia a obnovy“349 1428 a po „úzkej ceste kríža“,350 bude môcť rozšíriť Kristovo kráľovstvo.351 Veď „tak ako Kristus uskutočnil dielo vykúpenia v chudobe a prenasledovaní,2443 aj Cirkev je povolaná nastúpiť na tú istú cestu, aby ľuďom sprostredkovala ovocie spásy“.352

854Cirkev na základe svojho poslania „kráča spolu s celým ľudstvom a prežíva so svetom ten istý pozemský údel a je akoby kvasom a dušou ľudskej spoločnosti, ktorá sa má obnoviť v Kristovi a pretvoriť na Božiu rodinu“.353 Misionárske úsilie vyžaduje teda trpezlivosť.2105 Začína sa ohlasovaním evanjelia národom a skupinám ľudí, ktoré ešte neveria v Krista;354 pokračuje vytváraním kresťanských spoločenstiev, ktoré majú byť znamením Božej prítomnosti vo svete,355 a zakladaním miestnych cirkví;356 dáva podnet procesu inkulturácie, aby sa evanjelium vtelilo do národných kultúr;357 204 a nebudú jej chýbať ani neúspechy. „Pokiaľ ide o ľudí, spoločenstvá a národy, [Cirkev] sa k nim dostáva a preniká k nim iba postupne, a tak ich začleňuje do katolíckej plnosti.“358

855Poslanie Cirkvi vyžaduje úsilie o jednotu kresťanov.359 821 Lebo „rozdelenia kresťanov bránia Cirkvi uskutočniť plnosť katolíckosti, ktorá je jej vlastná, u tých jej synov, ktorí sú k nej síce pridružení krstom, ale sú oddelení od plného spoločenstva s ňou. Ba aj samej Cirkvi je ťažšie prejavovať z každého hľadiska plnosť katolíckosti v konkrétnom živote.“360

856Misijná úloha zahŕňa ohľaduplný dialóg839 s tými, čo ešte neprijímajú evanjelium.361 Aj sami veriaci môžu mať úžitok z takéhoto dialógu, lebo sa naučia lepšie poznávať „všetko, čo sa už z pravdy a milosti nachádzalo u pohanov ako skrytá Božia prítomnosť“.362 843 Ak veriaci ohlasujú dobrú zvesť tým, ktorí ju nepoznajú, robia tak preto, aby upevnili, doplnili a vyzdvihli pravdu a dobro, ktoré Boh rozosial medzi ľudí a národy, a aby ich očistili od omylu a od zla „na Božiu slávu, na zahanbenie zlého ducha a pre blaho človeka“.363

Poslanie apoštolov

858Ježiš je Otcov poslaný.551 Už na začiatku svojho účinkovania „povolal k sebe tých, ktorých sám chcel... Vtedy ustanovil Dvanástich, aby boli s ním a aby ich posielal kázať“ (Mk 3, 13-14). Od tej chvíle budú jeho „poslaní“ (to je význam gréckeho slova apostoloi). V nich pokračuje vo svojom poslaní: „Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás“4251086 (Jn 20, 21).370 Ich služba je teda pokračovaním jeho poslania: „Kto vás prijíma, mňa prijíma,“ hovorí Dvanástim (Mt 10, 40).371

859Ježiš ich pridružuje k svojmu poslaniu, ktoré dostal od Otca: Ako „Syn nemôže nič robiť sám od seba“ (Jn 5, 19. 30), ale všetko dostáva od Otca, ktorý ho poslal, tak ani tí, ktorých posiela Ježiš, nemôžu nič urobiť bez neho.372 Od neho dostávajú misijný príkaz a moc vykonávať ho. Kristovi apoštoli teda vedia, že Boh ich „urobil súcich za služobníkov Novej zmluvy“ (2 Kor 3, 6), za „Božích služobníkov“876 (2 Kor 6, 4), za „Kristových vyslancov“ (2 Kor 5, 20), za „Kristových služobníkov a správcov Božích tajomstiev“ (1 Kor 4, 1).