Pustovnícky život

920Pustovníci, bez toho, žeby vždy verejne skladali profesiu troch evanjeliových rád, „zasväcujú svoj život na Božiu chválu a na spásu sveta prísnejším odlúčením od sveta, tichom samoty, ustavičnou modlitbou a pokáním“.467

921Poukazujú všetkým na tú vnútornú stránku tajomstva Cirkvi,2719 ktorou je osobná dôvernosť s Kristom. Život pustovníka, skrytý očiam ľudí, je mlčanlivým ohlasovaním toho, ktorému pustovník zasvätil svoj život, lebo je pre neho všetkým.2015 Je to osobitné povolanie nájsť na púšti v samotnom duchovnom boji slávu Ukrižovaného.

Zasvätené panny a vdovy

922Už od apoštolských čias1618-1620 boli kresťanské panny468 a vdovy,469 ktoré Pán povolal, aby sa k nemu nerozdelené pripútali s väčšou slobodou srdca, tela a ducha, a ktoré sa so schválením Cirkvi rozhodli žiť v stave trvalého panenstva alebo trvalej čistoty „pre nebeské kráľovstvo“ (Mt 19, 12).

923Keď panny „vyslovia sväté predsavzatie zbližša nasledovať Krista, diecézny biskup ich podľa schváleného liturgického obradu1537 zasvätí Bohu, mysticky ich zasnúbi s Kristom, Božím Synom, a odovzdá ich službe Cirkvi“.470 1672 Týmto slávnostným obradom (consecratio virginum) „sa panna [stáva] zasvätenou osobou, transcendentným znakom lásky Cirkvi ku Kristovi, eschatologickým obrazom nebeskej nevesty a budúceho života“.471

924Stav zasvätených panien, ktorý je príbuzný iným formám zasväteného života,472 zaväzuje ženu žijúcu vo svete (alebo rehoľníčku) k modlitbe, pokániu, službe blížnym a apoštolskej práci, a to podľa stavu a príslušných chariziem, aké každá dostala.473 Zasvätené panny sa môžu združovať, aby vernejšie zachovávali svoje predsavzatie.474

Rehoľný život

925Rehoľný život, ktorý vznikol na Východe v prvých storočiach kresťanstva475 a žije sa v inštitútoch kánonicky zriadených Cirkvou,476 sa odlišuje od iných foriem zasväteného života1672 kultovým zameraním, verejnou profesiou evanjeliových rád, spoločným bratským životom a vydávaním svedectva o spojení Krista a Cirkvi.477

926Rehoľný život patrí k tajomstvu Cirkvi. Je to dar, ktorý Cirkev dostáva od svojho Pána a ktorý ponúka ako trvalý životný stav veriacemu, ktorého Boh povoláva na profesiu evanjeliových rád. Takto Cirkev môže svedčiť o Kristovi a zároveň sa považovať za Spasiteľovu nevestu.796 Rehoľný život má byť vo svojich rozličných formách znakom lásky samého Boha v reči našej doby.

927Všetci rehoľníci, vyňatí alebo nevyňatí (z právomoci biskupa),478 patria medzi spolupracovníkov diecézneho biskupa v jeho pastorálnej službe.479 Misionárske zakladanie a šírenie Cirkvi854 si vyžaduje prítomnosť rehoľného života vo všetkých jeho formách už od začiatku evanjelizácie.480 „Dejiny svedčia o vynikajúcich zásluhách rehoľných rodín pri šírení viery a pri formovaní nových cirkví, a to nielen starodávnych mníšskych inštitútov a stredovekých rádov, ale aj kongregácií našej doby.“481

Sekulárne inštitúty

928„Sekulárny inštitút je inštitút zasväteného života, v ktorom veriaci v Krista žijúci vo svete smerujú k dokonalosti lásky a usilujú sa predovšetkým znútra prispieť k posväteniu sveta.“482

929„Životom dokonale a úplne zasväteným [tomuto] posväcovaniu“,483 členovia týchto inštitútov „majú účasť na evanjelizačnej úlohe Cirkvi vo svete a akoby zo sveta“,484 kde ich prítomnosť pôsobí „ako kvas“.485 901 Ich svedectvo kresťanského života má za cieľ usporadúvať časné skutočnosti podľa Boha a pretvárať svet silou evanjelia. Posvätnými záväzkami prijímajú za svoje evanjeliové rady a udržujú vzájomné spoločenstvo a bratstvo, ktoré sú vlastné sekulárnemu spôsobu života.486