Kán. 1050 – Od toho, kto má prijať posvätné stavy, vyžadujú sa tieto doklady:
1. svedectvo o riadne vykonaných štúdiách podľa normy kán. 1032;
2. ak ide o svätencov na presbyterát, svedectvo o prijatí diakonátu;
3. ak ide o tých, ktorí majú byť vysvätení za diakona, svedectvo o krste a birmovaní, ako aj o prijatých ministériách, o ktorých sa hovorí v kán. 1035; takisto svedectvo o vykonanom vyhlásení, o ktorom sa hovorí v kán. 1036, a ak sa má kandidátovi udeliť trvalý diakonát a je ženatý, aj svedectvo o uzavretí manželstva a o súhlase manželky.
Kán. 1051 – Pri skúmaní o vlastnostiach vyžadovaných u svätenca sa majú zachovať tieto predpisy:
1. má sa zadovážiť svedectvo rektora seminára alebo domu formácie o vlastnostiach, ktoré sa vyžadujú na prijatie posvätného stavu, čiže o pravej náuke, pravej zbožnosti, dobrých mravoch kandidáta a o jeho schopnosti vykonávať posvätnú službu; taktiež po riadne vykonanom vyšetrení, potvrdenie o stave jeho fyzického a psychického zdravia;
2. k náležitému vykonaniu skúmania, diecézny biskup alebo vyšší predstavený môže použiť aj iné prostriedky, ktoré sa mu vzhľadom na časové a miestne okolnosti zdajú byť užitočné, ako sú písomné svedectvá, ohlášky alebo iné informácie.
Kán. 1052 – § 1. Na to, aby biskup mohol pristúpiť k vysviacke, ktorú udeľuje vlastným právom, musí sa presvedčiť, že doklady, o ktorých sa hovorí v kán. 1050, sú k dispozícii a že po vykonaní skúmania podľa normy práva sa pozitívnymi dôkazmi dokázala vhodnosť kandidáta.
§ 2. Na to, aby biskup mohol pristúpiť k vysviacke cudzieho podriadeného, stačí, keď sa v dovoľujúcej listine uvedie, že tieto doklady sú k dispozícii, že skrutínium bolo vykonané podľa normy práva a že súcosť kandidáta bola zistená; ak je svätenec členom rehoľného inštitútu alebo spoločnosti apoštolského života, tá istá listina musí okrem toho potvrdzovať, že bol definitívne prijatý do inštitútu alebo do spoločnosti a že je podriadeným predstaveného, ktorý listinu vydáva.
§ 3. Ak napriek tomu, že nič neprekáža, biskup z nesporných dôvodov pochybuje o tom, či je kandidát súci na prijatie stupňov posvätného stavu, nech ho nesvätí.
Kán. 1053 – § 1. Po vykonaní vysviacky sa mená jednotlivých vysvätených a meno svätiteľa, miesto a dátum vysviacky majú zapísať do osobitnej knihy, ktorá sa má starostlivo opatrovať v kúrii miesta vysviacky, a všetky doklady každej vysviacky sa musia starostlivo uchovávať.
§ 2. Biskup, ktorý udelil vysviacku, má každému vysvätenému dať hodnoverné svedectvo o prijatej vysviacke; tí, ktorí boli vysvätení iným biskupom na základe dovoľujúcej listiny, majú toto svedectvo predložiť vlastnému ordinárovi, aby sa vysviacka zaznačila do osobitnej knihy, ktorá sa má uchovávať v archíve.
Kán. 1054 – Miestny ordinár, ak ide o svetských klerikov, alebo kompetentný vyšší predstavený, ak ide o jeho podriadených, majú každú udelenú vysviacku oznámiť farárovi miesta krstu, ktorý ju má zaznačiť vo svojej knihe pokrstených podľa normy kán. 535 § 2.
Kán. 1055 – § 1. Manželskú zmluvu, ktorou muž a žena vytvárajú medzi sebou spoločenstvo celého života, zamerané svojou prirodzenou povahou na dobro manželov a na plodenie a výchovu detí, povýšil Kristus Pán medzi pokrstenými na hodnosť sviatosti.
§ 2. Preto medzi pokrstenými nemôže jestvovať platná manželská zmluva bez toho, aby zároveň nebola sviatosťou.
Kán. 1056 – Podstatnými vlastnosťami manželstva sú jednota a nerozlučiteľnosť, ktoré v kresťanskom manželstve z dôvodu sviatosti nadobúdajú osobitnú pevnosť.
Kán. 1057 – § 1. Manželstvu dáva vznik súhlas stránok zákonne prejavený medzi právne spôsobilými osobami, ktorý nemôže nahradiť nijaká ľudská moc.
§ 2. Manželský súhlas je úkon vôle, ktorým sa muž a žena neodvolateľnou zmluvou navzájom odovzdávajú a prijímajú, aby ustanovili manželstvo.
Kán. 1058 – Manželstvo môžu uzavrieť všetci, ktorým to právo nezakazuje.
Kán. 1059 – Manželstvo katolíkov, hoci iba jedna stránka je katolícka, sa riadi nielen Božím, ale aj kánonickým právom pri neporušení kompetencie občianskej moci, týkajúcej sa čisto občianskych účinkov tohto manželstva.
Kán. 1060 – Manželstvo má priazeň práva; preto v pochybnosti treba trvať na platnosti manželstva, kým sa nedokáže opak.
Kán. 1061 – § 1. Platné manželstvo medzi pokrstenými sa nazýva iba platne uzavreté, ak nie je zavŕšené; nazýva sa platne uzavreté a zavŕšené, ak manželia ľudským spôsobom medzi sebou vykonali manželský úkon, sám osebe vhodný na splodenie dieťaťa, na ktorý je manželstvo svojou prirodzenosťou zamerané a ktorým sa manželia stávajú jedným telom.
§ 2. Ak po slávení manželstva manželia bývali spolu, predpokladá sa jeho zavŕšenie, kým sa nedokáže opak.
§ 3. Neplatné manželstvo sa nazýva domnelé, ak bolo slávené aspoň jednou stránkou dobromyseľne, kým obidve stránky nenadobudnú istotu o jeho neplatnosti.
Kán. 1062 – § 1. Prisľúbenie manželstva, či jednostranné, alebo obojstranné, nazývané zásnuby, sa riadi partikulárnym právom, ktoré stanovila konferencia biskupov pri zohľadnení zvykov a občianskych zákonov, ak také sú.
§ 2. Z prisľúbenia manželstva nevzniká právo žalobou vymáhať slávenie manželstva; vzniká však právo žalobou vymáhať náhradu škôd, ak je povinnosť náhrady.
Kán. 1063 – Duchovní pastieri sú povinní starať sa, aby vlastné cirkevné spoločenstvo poskytovalo veriacim pomoc, ktorou sa má manželský stav uchovávať v kresťanskom duchu a napredovať v dokonalosti. Túto pomoc treba predovšetkým poskytovať:
1. kázaním, katechézou primeranou deťom, mládeži a dospelým, ba aj používaním spoločenských komunikačných prostriedkov, pomocou ktorých majú veriaci dostávať poučenie o význame kresťanského manželstva a o úlohe kresťanských manželov a rodičov;
2. osobnou prípravou na uzavretie manželstva, ktorou sa snúbenci majú pripraviť na svätosť a povinnosti svojho nového stavu;
3. obohacujúcim liturgickým slávením manželstva, z ktorého má byť zjavné, že manželia sú znakom tajomstva jednoty a plodnej lásky medzi Kristom a Cirkvou a majú na ňom účasť;
4. napomáhaním manželom, aby sami, verným zachovávaním a chránením manželského zväzku, viedli deň čo deň svätejší a plnší rodinný život.
Kán. 1064 – Miestny ordinár sa má postarať, aby táto pomoc bola náležite organizovaná, po vypočutí, ak sa to zdá vhodné, aj mienky osvedčených mužov a žien, ktorí majú skúsenosti a znalosti.
Kán. 1065 – § 1. Katolíci, ktorí ešte neprijali sviatosť birmovania, ju majú prijať, ak je to možné bez veľkej ťažkosti, ešte pred slávením manželstva.
§ 2. Aby snúbenci s úžitkom prijali sviatosť manželstva, nástojčivo sa im odporúča, aby pristúpili k sviatosti pokánia a prijali najsvätejšiu Eucharistiu.
Kán. 1066 – Pred slávením manželstva musí byť zrejmé, že nič neprekáža jeho platnému a dovolenému sláveniu.
Kán. 1067 – Konferencia biskupov má stanoviť normy, týkajúce sa skúšky snúbencov, ako aj manželských ohlášok a iných prostriedkov, vhodných na vykonanie zisťovaní, ktoré sú nevyhnutné pred manželstvom; po ich starostlivom dodržaní môže farár pristúpiť k asistovaniu pri uzavieraní manželstva.
Kán. 1068 – V nebezpečenstve smrti, ak nemožno mať iné dôkazy a ak nie sú protikladné dôvody, stačí tvrdenie sobášiacich sa, v prípade potreby aj pod prísahou, že sú pokrstení a nezdržiava ich nijaká prekážka.
Kán. 1069 – Všetci veriaci sú povinní oznámiť prekážky, ak o nejakých vedia, farárovi alebo miestnemu ordinárovi pred slávením manželstva.
Kán. 1070 – Ak zisťovania robil niekto iný ako farár, ktorému patrí asistovať pri uzavieraní manželstva, má s ich výsledkom čím skôr tohto farára oboznámiť hodnoverným dokladom.
Kán. 1071 – § 1. Okrem prípadu nevyhnutnosti nikto nemá bez povolenia miestneho ordinára asistovať:
1. pri uzavieraní manželstva potulných;
2. pri uzavieraní manželstva, ktoré nemožno uznať alebo sláviť podľa normy občianskeho zákona;
3. pri uzavieraní manželstva toho, kto má prirodzené záväzky voči inej stránke alebo voči deťom, pochádzajúcim z predchádzajúceho spojenia;
4. pri uzavieraní manželstva toho, kto všeobecne známym spôsobom zavrhol katolícku vieru;
5. pri uzavieraní manželstva toho, kto je postihnutý cenzúrou;
6. pri uzavieraní manželstva neplnoletého, keď rodičia o tom nevedia alebo sú rozumne proti tomu;
7. pri uzavieraní manželstva cez zástupcu, o ktorom sa hovorí v kán. 1105.
§ 2. Miestny ordinár nemá udeliť povolenie na asistovanie pri uzavieraní manželstva toho, kto všeobecne známym spôsobom zavrhol katolícku vieru, ak sa nezachovali primerane upravené normy, o ktorých sa hovorí v kán. 1125.
Kán. 1072 – Duchovní pastieri sa majú usilovať odrádzať mladistvých od slávenia manželstva pred dosiahnutím veku, v ktorom sa zvyčajne podľa prijatých krajových zvyklostí vstupuje do manželstva.
Kán. 1073 – Zneplatňujúca prekážka robí osobu nespôsobilou na platné uzavretie manželstva.
Kán. 1074 – Za verejnú sa pokladá prekážka, ktorá sa môže dokázať na vonkajšom fóre; ináč je tajná.
Kán. 1075 – § 1. Len najvyššia autorita Cirkvi má právo hodnoverne vyhlásiť, kedy Božie právo zakazuje alebo zneplatňuje manželstvo.
§ 2. Takisto iba najvyššia autorita má právo stanoviť pre pokrstených iné prekážky.
Kán. 1076 – Zvyk, ktorý uvádza novú prekážku alebo je v rozpore s jestvujúcimi prekážkami, sa zavrhuje.
Kán. 1077 – § 1. Miestny ordinár môže v osobitnom prípade zakázať manželstvo vlastným podriadeným, kdekoľvek sa zdržiavajú, a všetkým, ktorí sa skutočne nachádzajú na jeho vlastnom území, ale iba na čas, z vážneho dôvodu, kým tento pretrváva.
§ 2. Iba najvyššia autorita Cirkvi môže k zákazu pripojiť zneplatňujúcu klauzulu.
Kán. 1078 – § 1. Miestny ordinár môže svojich podriadených, kdekoľvek sa zdržiavajú, a všetkých, ktorí sa skutočne nachádzajú na jeho území, dišpenzovať od všetkých prekážok cirkevného práva s výnimkou tých, ktorých dišpenzovanie je vyhradené Apoštolskému stolcu.
§ 2. Prekážky, ktorých dišpenzovanie je vyhradené Apoštolskému stolcu, sú:
1. prekážka pochádzajúca z jednotlivých stupňov posvätného stavu alebo z verejného doživotného sľubu čistoty v rehoľnom inštitúte pápežského práva;
2. prekážka zločinu, o ktorej sa hovorí v kán. 1090.
§ 3. Nikdy sa nedáva dišpenz od prekážky pokrvnosti v priamej línii ani v druhom stupni bočnej línie.
Kán. 1079 – § 1. Keď hrozí nebezpečenstvo smrti, miestny ordinár môže dišpenzovať vlastných podriadených, kdekoľvek sa zdržiavajú a všetkých, ktorí sa skutočne nachádzajú na jeho vlastnom území, tak od formy, ktorú treba zachovávať pri slávení manželstva, ako aj od všetkých a jednotlivých prekážok cirkevného práva buď verejných alebo tajných s výnimkou prekážky pochádzajúcej z posvätného stavu presbyterátu.
§ 2. Za tých istých okolností, o ktorých sa hovorí v § 1, ale len v prípadoch, keď sa nemožno obrátiť ani na miestneho ordinára, tú istú moc dišpenzovať má farár a tiež riadne delegovaný posvätný služobník, ako aj kňaz alebo diakon, ktorí asistujú pri uzavieraní manželstva podľa normy kán. 1116 § 2.
§ 3. V nebezpečenstve smrti má spovedník moc pre vnútorné fórum dišpenzovať od tajných prekážok buď vo sviatostnej spovedi, alebo mimo nej.
§ 4. V prípade, o ktorom sa hovorí v § 2, sa považuje za nemožné obrátiť sa na miestneho ordinára, ak sa to môže stať iba telegraficky alebo telefonicky.