Kán. 1110 – Osobný ordinár a farár na základe úradu platne asistujú pri uzavieraní manželstiev iba tých, z ktorých aspoň jeden podlieha ich právomoci.
Kán. 111114
– § 1. Miestny ordinár a farár, pokiaľ platne zastávajú úrad, môžu kňazom a diakonom delegovať splnomocnenie, aj všeobecné, asistovať pri uzavieraní manželstiev v hraniciach svojho územia; avšak pri neporušení toho, čo predpisuje kán. 1108 § 3.
§ 2. Aby delegovanie splnomocnenia asistovať pri uzavieraní manželstiev bolo platné, musí sa dať výslovne určeným osobám; ak ide o osobitné delegovanie, treba ho dať pre určené manželstvo; ale ak ide o všeobecné delegovanie, treba ho udeliť písomne.
Kán. 1112 – § 1. Kde niet kňazov a diakonov, diecézny biskup po predchádzajúcom priaznivom vyjadrení konferencie biskupov a po obdržaní dovolenia Svätého stolca môže delegovať laikov, ktorí majú asistovať pri uzavieraní manželstiev, pri neporušení predpisu kán. 1108 § 3.
§ 2. Má sa vybrať vhodný laik, schopný dávať snúbencom poučenie a spôsobilý riadne vykonávať sobášnu liturgiu.
Kán. 1113 – Skôr než sa udelí osobitné delegovanie, má sa zabezpečiť všetko, čo stanovuje právo na dokázanie slobodného stavu.
Kán. 1114 – Asistujúci pri uzavieraní manželstva koná nedovolene, ak mu nie je zrejmý slobodný stav uzavierajúcich stránok podľa normy práva a ak je to možné, aj dovolenie farára vždy, keď asistuje na základe všeobecného delegovania.
Kán. 1115 – Manželstvá sa majú sláviť vo farnosti, v ktorej jedna z uzavierajúcich stránok má trvalé alebo prechodné bydlisko alebo sa tam mesiac zdržiava, alebo ak ide o potulných, vo farnosti, kde sa práve zdržiavajú; s povolením vlastného ordinára alebo vlastného farára sa môžu sláviť inde.
Kán. 1116 – § 1. Ak asistujúci, kompetentný podľa normy práva, nemôže byť bez veľkej ťažkosti prítomný alebo sa nemožno k nemu dostať, tí, ktorí majú úmysel uzavrieť pravé manželstvo, môžu ho platne a dovolene uzavrieť pred samými svedkami:
1. v nebezpečenstve smrti;
2. mimo nebezpečenstva smrti, len keď sa rozumne predvída, že tento stav potrvá jeden mesiac.
§ 2. V obidvoch prípadoch, ak je k dispozícii iný kňaz alebo diakon, ktorý môže byť prítomný, má byť prizvaný a spolu so svedkami musí byť prítomný pri slávení manželstva, pri neporušení platnosti manželstva, uzavretého pred samými svedkami.
§ 3. V tých istých okolnostiach, o ktorých sa hovorí v § 1 bod 1 a 2, môže miestny ordinár ktorémukoľvek katolíckemu kňazovi udeliť splnomocnenie požehnať manželstvo veriacich výchovných cirkví, ktoré nemajú plné spoločenstvo s Katolíckou cirkvou, ak to žiadajú z vlastnej vôle a len keď nič neprekáža platnému alebo dovolenému sláveniu manželstva. Ten istý kňaz s potrebnou rozumnosťou o tom oboznámi kompetentnú autoritu nekatolíckej cirkvi, ktorej sa to týka.
Kán. 1117 – Vyššie stanovenú formu treba zachovať, ak aspoň jedna zo stránok uzavierajúcich manželstvo je pokrstená v Katolíckej cirkvi alebo je do nej prijatá, pri neporušení predpisov kán. 1127 § 2.
Kán. 1118 – § 1. Manželstvo medzi katolíkmi alebo medzi katolíckou stránkou a nekatolíckou pokrstenou stránkou sa má sláviť vo farskom kostole; v inom kostole alebo kaplnke sa môže sláviť s dovolením miestneho ordinára alebo farára.
§ 2. Miestny ordinár môže dovoliť, aby sa manželstvo slávilo na inom vhodnom mieste.
§ 3. Manželstvo medzi katolíckou stránkou a nepokrstenou stránkou sa môže sláviť v kostole alebo na inom vhodnom mieste.
Kán. 1119 – Okrem nevyhnutného prípadu sa pri slávení manželstva majú zachovať obrady predpísané v liturgických knihách, ktoré Cirkev schválila, alebo boli prijaté zákonnými zvykmi.
Kán. 1120 – Konferencia biskupov môže vypracovať vlastný obrad manželstva, ktorý má preskúmať Svätý stolec a ktorý zodpovedá miestnym a národným zvykom, prispôsobeným kresťanskému duchu, ale pri zachovaní zákona, aby prítomný asistujúci pri uzavieraní manželstva žiadal prejav súhlasu uzavierajúcich stránok a prijal ho.
Kán. 1121 – § 1. Farár miesta slávenia manželstva alebo jeho zástupca, hoci ani jeden z nich pri manželstve neasistoval, má čo najskôr po jeho slávení, spôsobom predpísaným konferenciou biskupov alebo diecéznym biskupom, zaznačiť v knihe manželstiev mená manželov, asistujúceho a svedkov, miesto a dátum slávenia manželstva.
§ 2. Kedykoľvek sa manželstvo uzaviera podľa normy kán. 1116, kňaz alebo diakon, ak bol prítomný pri slávení, ináč svedkovia spolu s uzavierajúcimi sú nerozdielne povinní čo najskôr upovedomiť farára alebo miestneho ordinára o uzavretí manželstva.
§ 3. Keď ide o manželstvo uzavreté s dišpenzom od kánonickej formy, miestny ordinár, ktorý dišpenz udelil, sa má postarať, aby dišpenz i slávenie boli zapísané v knihe manželstiev tak kúrie, ako aj vlastnej farnosti katolíckej stránky, ktorej farár vykonal zisťovania slobodného stavu; o slávení manželstva je zaviazaná čo najskôr upovedomiť toho istého ordinára a farára katolícka manželská stránka, oznámiac aj miesto slávenia, ako aj zachovanie verejnej formy.
Kán. 1122 – § 1. Uzavretie manželstva sa má zaznačiť aj v knihách pokrstených, v ktorých je zapísaný krst manželov.
§ 2. Keď manželská stránka neuzavrela manželstvo vo farnosti, v ktorej bola pokrstená, farár miesta slávenia má správu o uzavretí manželstva čo najskôr poslať farárovi miesta udelenia krstu.
Kán. 1123 – Kedykoľvek sa manželstvo buď konvaliduje pre vonkajšie fórum, alebo sa vyhlasuje za neplatné, alebo sa zákonne okrem smrti rozväzuje, musí byť o tom upovedomený farár miesta, kde bolo manželstvo slávené, aby sa riadne vykonal zápis v knihách manželstiev a pokrstených.
Kán. 1124 – Manželstvo medzi dvoma pokrstenými osobami, z ktorých jedna je pokrstená v Katolíckej cirkvi alebo bola do nej po krste prijatá, druhá však patrí do cirkvi alebo cirkevného spoločenstva, ktoré nie je v plnom spoločenstve s Katolíckou cirkvou, je bez výslovného dovolenia kompetentnej autority zakázané.
Kán. 1125 – Miestny ordinár môže takéto dovolenie udeliť, ak existuje oprávnený a rozumný dôvod; nemá ho udeliť, ak nie sú splnené tieto podmienky:
1. katolícka stránka má vyhlásiť, že je pripravená odstrániť nebezpečenstvá odpadnutia od viery a má dať úprimný prísľub, že urobí všetko, čo je v jej silách, aby všetky deti boli pokrstené a vychované v Katolíckej cirkvi;
2. druhá stránka sa má v pravý čas natoľko oboznámiť s prísľubmi, ktoré má dať katolícka stránka, aby bolo zrejmé, že si je naozaj vedomá prísľubu a záväzku katolíckej stránky;
3. obidve stránky sa majú poučiť o cieľoch a podstatných vlastnostiach manželstva, ktoré nesmie vylučovať ani jeden z uzavierajúcich.
Kán. 1126 – Úlohou konferencie biskupov je stanoviť tak spôsob, akým treba uskutočniť tieto vyhlásenia a prísľuby, ktoré sa vždy vyžadujú, ako aj určiť postup, ako sa majú stať zrejmými vo vonkajšom fóre a ako sa má s nimi oboznámiť nekatolícka stránka.
Kán. 1127 – § 1. Čo sa týka formy, ktorú treba použiť pri miešanom manželstve, majú sa zachovať predpisy kán. 1108; ale ak katolícka stránka uzaviera manželstvo s nekatolíckou stránkou východného obradu, kánonickú formu slávenia treba zachovať iba pre dovolenosť; na platnosť sa však vyžaduje účasť kňaza pri zachovaní toho, čo treba podľa práva zachovať.
§ 2. Ak zachovaniu kánonickej formy prekážajú veľké ťažkosti, miestny ordinár katolíckej stránky má právo v jednotlivých prípadoch od nej dišpenzovať, ale po porade s ordinárom miesta, kde sa manželstvo slávi, a pri zachovaní istej verejnej formy slávenia, potrebnej na platnosť; konferencia biskupov má stanoviť normy, podľa ktorých sa uvedený dišpenz má udeľovať jednotným spôsobom.
§ 3. Zakazuje sa, aby sa pred kánonickým slávením manželstva podľa normy § 1 alebo po ňom konalo iné náboženské slávenie toho istého manželstva na vyjadrenie alebo obnovenie manželského súhlasu; takisto sa nemá konať náboženské slávenie, pri ktorom katolícky asistujúci a nekatolícky služobník, každý konajúc svoj obrad, súčasne vyžadujú súhlas stránok.
Kán. 1128 – Miestni ordinári a iní duchovní pastieri sa majú starať, aby katolíckej manželskej stránke a deťom narodeným z miešaného manželstva nechýbala duchovná pomoc pri plnení ich záväzkov a majú manželom pomáhať upevňovať jednotu manželského a rodinného života.
Kán. 1129 – Predpisy kán. 1127 a 1128 treba uplatňovať aj pri manželstvách, ktorým stojí v ceste prekážka rozdielnosti kultu, o ktorej sa hovorí v kán. 1086 § 1.
Kán. 1130 – Miestny ordinár môže z vážneho a naliehavého dôvodu dovoliť, aby sa manželstvo slávilo tajne.
Kán. 1131 – Dovolenie tajne sláviť manželstvo so sebou prináša:
1. aby sa zisťovania, ktoré treba vykonať pred slávením manželstva, robili tajne;
2. aby tajomstvo o slávenom manželstve zachovali miestny ordinár, asistujúci, svedkovia a manželia.
Kán. 1132 – Záväzok zachovať tajomstvo, o ktorom sa hovorí v kán. 1131, bod 2, zo strany miestneho ordinára zaniká, ak zo zachovávania tajomstva hrozí vážne pohoršenie alebo vážne zneváženie posvätnosti manželstva, o tom treba upovedomiť stránky pred slávením manželstva.
Kán. 1133 – Tajne slávené manželstvo sa má zapísať iba v osobitnej matrike, ktorú treba uchovávať v tajnom archíve kúrie.
Kán. 1134 – Z platného manželstva vzniká medzi manželmi zväzok, ktorý je svojou prirodzenosťou trvalý a výlučný; okrem toho v kresťanskom manželstve sú manželia osobitnou sviatosťou posilnení a akoby posvätení na povinnosti a dôstojnosť svojho stavu.
Kán. 1135 – Obidvaja manželia majú rovnaké povinnosti a rovnaké práva v tom, čo súvisí so spoločenstvom manželského života.
Kán. 1136 – Rodičia majú veľmi vážnu povinnosť a prvotné právo, aby sa podľa svojich síl starali o telesnú, spoločenskú, kultúrnu, ako aj mravnú a náboženskú výchovu detí.
Kán. 1137 – Zákonité sú tie deti, ktoré sa počali alebo narodili v platnom alebo domnelom manželstve.
Kán. 1138 – § 1. Otcom je ten, ktorého za takého označuje zákonný sobáš, ak sa zjavnými argumentami nedokáže opak.
§ 2. Predpokladá sa, že zákonité sú tie deti, ktoré sa narodili aspoň po 180 dňoch odo dňa slávenia manželstva alebo do 300 dní od rozviazania manželského života.
Kán. 1139 – Nezákonité deti sa stávajú zákonitými neskorším platným alebo domnelým manželstvom rodičov alebo reskriptom Svätého stolca.