Kán. 1140 – Uzákonené deti sú z hľadiska kánonických účinkov vo všetkom postavené na roveň zákonitým, ak právo výslovne nestanovilo niečo iné.
Kán. 1141 – Platne uzavreté a zavŕšené manželstvo nemôže byť rozviazané nijakou ľudskou mocou a z nijakého dôvodu, iba smrťou.
Kán. 1142 – Nezavŕšené manželstvo medzi pokrstenými alebo medzi pokrstenou stránkou a nepokrstenou stránkou môže na žiadosť obidvoch stránok alebo jednej z nich z oprávneného dôvodu rozviazať Rímsky veľkňaz, hoci druhá stránka je proti tomu.
Kán. 1143 – § 1. Manželstvo uzavreté dvoma nepokrstenými sa rozväzuje na základe pavlovského privilégia v prospech viery stránky, ktorá prijala krst, samým skutkom, ktorým táto stránka uzaviera nové manželstvo, len keď nepokrstená stránka odstupuje.
§ 2. Usudzuje sa, že nepokrstená stránka odstupuje, ak s pokrstenou stránkou nechce spolunažívať alebo nechce spolunažívať pokojne bez urážania Stvoriteľa, ak jej táto stránka po prijatí krstu neposkytla oprávnený dôvod na odstúpenie.
Kán. 1144 – § 1. Aby mohla pokrstená stránka platne uzavrieť nové manželstvo, nepokrstenej stránke sa musia vždy položiť otázky:
1. či aj sama chce prijať krst;
2. či chce aspoň s pokrstenou stránkou pokojne spolunažívať bez urážania Stvoriteľa.
§ 2. Tieto otázky sa musia položiť po krste; miestny ordinár však z vážneho dôvodu môže dovoliť, aby sa otázky položili pred krstom, ba môže od otázok aj dišpenzovať či už pred krstom alebo po ňom, len keď je aspoň zo sumárneho a mimosúdneho pokračovania zistené, že ich nemožno položiť alebo že to bude neužitočné.
Kán. 1145 – § 1. Otázky sa majú klásť spravidla autoritou miestneho ordinára obrátenej stránky; tento ordinár má dať druhej manželskej stránke lehotu na odpoveď, ak si ju vyžiada, s upozornením, že ak lehota uplynie bez využitia, jej mlčanie sa bude považovať za zápornú odpoveď.
§ 2. Je platné, ba aj dovolené, aby sama obrátená stránka položila otázky, hoci súkromne, ak sa nemôže zachovať vyššie predpísaná forma.
§ 3. V obidvoch prípadoch musí byť vo vonkajšom fóre zákonne zrejmé, že otázky boli položené a s akým výsledkom.
Kán. 1146 – Pokrstená stránka má právo uzavrieť nové manželstvo s katolíckou stránkou:
1. ak druhá stránka odpovedala na otázky záporne alebo ak bolo kladenie otázok zákonne vynechané;
2. ak nepokrstená stránka, či už jej boli položené otázky alebo nie, zotrvávala najprv v pokojnom spolunažívaní bez urážania Stvoriteľa a potom bez oprávneného dôvodu odstúpila, pri zachovaní predpisov kán. 1144 a 1145.
Kán. 1147 – Miestny ordinár však môže z vážneho dôvodu dovoliť, aby pokrstená stránka, použijúc pavlovské privilégium, uzavrela manželstvo s nekatolíckou stránkou či už pokrstenou, alebo nepokrstenou, pri zachovaní predpisov kánonov o miešaných manželstvách.
Kán. 1148 – § 1. Nepokrstený, ktorý má súčasne viac nepokrstených manželiek si po prijatí krstu v Katolíckej cirkvi môže jednu z nich ponechať a ostatné manželky prepustiť, ak mu je ťažké zostať s prvou z nich. To isté platí o nepokrstenej žene, ktorá má súčasne viac nepokrstených manželov.
§ 2. V prípadoch, o ktorých sa hovorí v § 1, manželstvo po prijatí krstu treba uzavrieť zákonnou formou, v prípade potreby aj pri zachovaní predpisov o miešaných manželstvách a iných, ktoré treba zachovať podľa práva.
§ 3. Miestny ordinár má podľa noriem spravodlivosti, kresťanskej lásky a prirodzenej slušnosti dbať na to, aby sa dostatočne zabezpečili potreby prvej manželky a ostatných prepustených manželiek, majúc pred očami mravné, sociálne a ekonomické podmienky miesta a osôb.
Kán. 1149 – Nepokrstená stránka, ktorá po prijatí krstu v Katolíckej cirkvi nemôže obnoviť spolunažívanie s nepokrstenou manželskou stránkou z dôvodu zajatia alebo prenasledovania, môže uzavrieť iné manželstvo, hoci druhá stránka medzitým prijala krst, pri zachovaní predpisu kán. 1141.
Kán. 1150 – V prípade pochybnosti privilégium viery sa teší priazni práva.
Kán. 1151 – Manželia majú povinnosť a právo zachovať manželské spolunažívanie, ak ich neospravedlňuje zákonný dôvod.
Kán. 1152 – § 1. Hoci sa nástojčivo odporúča, aby manželská stránka, vedená kresťanskou láskou majúc starosť o dobro rodiny, neodoprela odpustenie cudzoložnej stránke a aby manželský život neprerušila, predsa má právo prerušiť manželské spolunažívanie, ak jej vinu výslovne alebo mlčky neodpustila, ak s cudzoložstvom nesúhlasila alebo ho nezapríčinila, alebo aj sama nespáchala cudzoložstvo.
§ 2. Za tiché odpustenie sa považuje to, keď nevinná manželská stránka po tom, ako nadobudla istotu o cudzoložstve, sa dobrovoľne s manželskou náklonnosťou stýkala s druhou stránkou; predpokladá sa však, ak počas šiestich mesiacov zachovávala manželské spolunažívanie a ani neurobila rekurz na cirkevnú alebo občiansku autoritu.
§ 3. Ak nevinná manželská stránka sama od seba prerušila manželské spolunažívanie, má do šiestich mesiacov predložiť kauzu odlúčenia kompetentnej cirkevnej autorite, ktorá má prihliadajúc na všetky okolnosti zvážiť, či nevinnú manželskú stránku nemožno priviesť k tomu, aby vinu odpustila a odlúčenie nepredĺžila nastálo.
Kán. 1153 – § 1. Ak niektorý z manželov vytvára veľké nebezpečenstvo pre dušu alebo pre telo druhej manželskej stránky alebo detí, alebo ináč veľmi sťaží spoločný život, poskytuje druhej stránke zákonný dôvod na odstúpenie na základe dekrétu miestneho ordinára a aj na základe vlastného rozhodnutia, ak z oneskorenia hrozí nebezpečenstvo.
§ 2. Vo všetkých prípadoch treba po zaniknutí dôvodu odlúčenia obnoviť manželské spolunažívanie, ak cirkevná autorita nestanovuje ináč.
Kán. 1154 – Po udelení odlúčenia manželov sa treba vždy vhodne postarať o náležité materiálne zabezpečenie a výchovu detí.
Kán. 1155 – Je chvályhodné, ak nevinná manželská stránka znova prijme druhú stránku do manželského spolunažívania; v tom prípade sa zrieka práva na odlúčenie.
Kán. 1156 – § 1. Na konvalidáciu manželstva neplatne uzavretého pre zneplatňujúcu prekážku sa vyžaduje, aby prekážka zanikla alebo aby bol daný od nej dišpenz a aby súhlas obnovila aspoň stránka vedomá si prekážky.
§ 2. Toto obnovenie sa cirkevným právom vyžaduje k platnosti konvalidácie, hoci na začiatku obidve stránky dali súhlas a neodvolali ho ani neskôr.
Kán. 1157 – Obnovenie súhlasu musí byť novým úkonom vôle, zameraným na manželstvo, o ktorom obnovujúca stránka vie alebo sa domnieva, že bolo od začiatku neplatné.
Kán. 1158 – § 1. Ak je prekážka verejná, treba, aby súhlas obnovili obidve stránky kánonickou formou pri zachovaní predpisu kán. 1127 § 2.
§ 2. Ak prekážku nemožno dokázať, stačí, aby stránka, ktorá si je vedomá prekážky, súkromne a tajne obnovila súhlas len keď druhá stránka v danom súhlase zotrváva alebo, aby súhlas obnovili obidve stránky, ak im je prekážka známa.
Kán. 1159 – § 1. Manželstvo neplatne uzavreté pre nedostatok súhlasu sa konvaliduje, ak stránka, ktorá nesúhlasila, už súhlasí, a keď súhlas daný druhou stránkou trvá.
§ 2. Ak nedostatok súhlasu nemožno dokázať, stačí, aby stránka, ktorá nesúhlasila, dala súhlas súkromne a tajne.
§ 3. Ak nedostatok súhlasu možno dokázať, je nevyhnutné, aby sa súhlas dal kánonickou formou.
Kán. 1160 – Aby sa manželstvo neplatné pre nedostatok formy stalo platným, musí sa nanovo uzavrieť kánonickou formou pri zachovaní predpisu kán. 1127 § 2.
Kán. 1161 – § 1. Sanácia v základe je splatnenie neplatného manželstva bez obnovenia súhlasu, udelené kompetentnou autoritou, prináša so sebou dišpenz od prekážky, ak nejaká je, aj od kánonickej formy, ak nebola zachovaná, ako aj spätnú pôsobnosť kánonických účinkov do minulosti.
§ 2. Splatnenie nastáva od chvíle udelenia milosti; spätná pôsobnosť sa však chápe tak, že siaha až k chvíli slávenia manželstva, ak nie je výslovne určené niečo iné.
§ 3. Sanácia v základe sa nemá udeliť, ak nie je pravdepodobné, že stránky chcú zotrvať v manželskom živote.
Kán. 1162 – § 1. Ak chýba súhlas obidvoch stránok alebo aspoň jednej z nich, manželstvo nemožno sanovať v základe, či už súhlas chýbal od začiatku, alebo bol na začiatku daný a neskôr odvolaný.
§ 2. Ak súhlas na začiatku síce chýbal, ale neskôr bol daný, sanáciu možno udeliť od chvíle, kedy bol súhlas daný.
Kán. 1163 – § 1. Manželstvo neplatne uzavreté pre prekážku alebo pre nedostatok zákonnej formy možno sanovať, len keď trvá súhlas obidvoch stránok.
§ 2. Manželstvo neplatne uzavreté pre prekážku prirodzeného práva alebo pozitívneho Božieho práva možno sanovať iba po tom, keď prekážka zanikla.
Kán. 1164 – Sanáciu v základe možno platne udeliť aj bez vedomia jednej alebo aj obidvoch stránok; nemá sa však udeľovať, ak nie je na to vážny dôvod.
Kán. 1165 – § 1. Sanáciu v základe môže udeliť Apoštolský stolec.
§ 2. V jednotlivých prípadoch ju môže udeliť diecézny biskup po splnení podmienok, o ktorých sa hovorí v kán. 1125, keď ide o sanáciu miešaného manželstva, aj keď je to isté manželstvo neplatné z viacerých dôvodov; nemôže ju však udeliť, ak existuje prekážka, od ktorej dišpenzovanie je vyhradené Apoštolskému stolcu podľa normy kán. 1078 § 2, alebo ak ide o prekážku prirodzeného alebo pozitívneho Božieho práva, ktorá už zanikla.
Kán. 1166 – Sväteniny sú posvätné znaky, ktorými sa ako istým napodobnením sviatostí naznačujú a na príhovor Cirkvi sa dosahujú účinky najmä duchovné.
Kán. 1167 – § 1. Iba Apoštolský stolec môže ustanoviť nové sväteniny alebo prijaté hodnoverne vykladať, niektoré z nich zrušiť alebo zmeniť.
§ 2. Pri vykonávaní čiže udeľovaní svätenín sa majú presne zachovávať obrady a formuly schválené cirkevnou autoritou.
Kán. 1168 – Vysluhovateľom svätenín je klerik, vybavený náležitou mocou; niektoré sväteniny môžu zhodne s normami liturgických kníh vysluhovať podľa úsudku miestneho ordinára aj laici, ktorí majú primerané kvality.
Kán. 1169 – § 1. Zasvätenia a posvätenia môžu platne vykonávať tí, ktorí sú vyznačení biskupským svätením, ako aj kňazi, ktorým to dovoľuje právo alebo zákonné dovolenie.
§ 2. Požehnania s výnimkou tých, ktoré sú vyhradené Rímskemu veľkňazovi alebo biskupom, môže udeľovať každý kňaz.
§ 3. Diakon môže udeľovať iba tie požehnania, ktoré mu právo výslovne dovoľuje.